Utorok 23. júl 2019 Oľga  22 °C
Rôzne

V bratislavských krčmách a viechach fungovala demokracia v praxi

Zaspomínajte si na legendárne kaviarne, vinárne a krčmy, ktoré boli centrom kultúrneho života, ale aj na bary, v ktorých vládol čulý nočný život.

Ilustračný obrázok k článku V bratislavských krčmách a viechach fungovala demokracia v praxi
11
Galéria

Fenoménu bratislavských kaviarní i viech sa venoval na nedávnom stretnutí s čitateľmi v Letnej čitárni Staromestskej knižnice v Medickej záhrade Juraj Šebo.

Legendárne kaviarne

Spisovateľ tam predstavil úryvky pripravovanej knihy Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960 – 1989. Okrem legendárnych kaviarní, ktoré boli centrom kultúrneho života, bola reč aj o bratislavských baroch, v ktorých vládol čulý nočný život napriek dobovej ideológii hlásajúcej, že „pracujúci majú byť ráno čerství, aby mohli budovať socializmus“.

Šebo pripomenul aj podnik Perugia, v 60. rokoch spojený s prvým striptízom v Bratislave. „Prvou striptérkou bola Blanka Stejskalová z Brna, zamestnankyňa Československých cirkusov a varieté,“ doplnil s tým, že o predstavenia tohto druhu bol veľký záujem, organizovali sa tak až dve – so začiatkom o 16:00 a o 20:00 hod. „To prvé navštevovali zvedavci, ktorí do Bratislavy cestovali hlavne za nákupmi v obchodnom dome Prior.“

Bratislavské krčmy

Spisovateľ sa nevyhol ani spomínaniu na nižšie kategórie pohostinských zariadení – krčmy. „Najznámejšia bola Fajka, udávala trend ďalším,“ uviedol k podniku, ktorý sídlil na Veternej ulici a rohu Suchého mýta, vraj si pamätal ešte Rakúsko-Uhorsko a nechýbali v ňom nápisy ako „Pľuvanie na zem zakázané“. „Tam fungovala demokracia v praxi, továrnik sedel pri úradníkovi aj remeselníkovi,“ objasnil autor.

V jeho pripravovanej knihe nebudú chýbať ani krčmy U Hasiča či U Sedláka, ktorých brány sú otvorené aj dnes. „U Sedláka akoby sa zastavil čas, atmosféra je tam pôvodná. Medzi jej štamgastov patrili väčšinou herci, napríklad Viliam Polónyi. Umelci tam chodievali aj na obed, dobre sa tam varilo,“ tvrdí autor a spomína ďalšiu známu krčmu Mýtnik na Vazovovej ulici, ktorá zanikla pri stavbe národnej banky. „Pracoval v nej čašník Miki, ktorý dokázal odniesť na jednej ruke podnos s pätnástimi pivami, rozprávať sa naraz so siedmimi zákazníkmi, no nestrpel bitky.“

Vinárne a viechy

Fenoménom niekdajšej Bratislavy boli tiež vinárne a viechy. V týchto prevádzkach označených zväzkom slamy a borovicových vetvičiek mohli predávať vinári svoje produkty len v určitý čas, ten sa avizoval dokonca v tlači. „Prevažne ich mali v rukách Nemci, po roku 1945 väčšina týchto ľudí bola odsunutá do Nemecka, zaujímavé je, že po nich viechy prevzali Oravci,“ vysvetlil Šebo. Aj viechy označil za „demokratické zariadenie“.

„Stretávala sa tam bohatšia aj chudobnejšia časť Bratislavy. Keď tam prišiel študent a nemal si začo vypiť, vždy sa našiel dobrák, čo mu zaplatil,“ dodal s úsmevom. Aj po roku 1989 vznikli v Bratislave podľa spisovateľa podniky, ktoré „mali dušu“: „U Anjelov, v Devínskej Novej Vsi U námorníka, zaujímavým miestom bola aj Stoka a vyhorená kaviareň Roland.“

Publikácia Kaviarne, krčmy a vinárne v Bratislave 1960 – 1989 má vyjsť na jeseň vo vydavateľstve Marenčin PT.

Staré Mesto na historických fotografiách
11
Galéria

Ak chcete dostávať pravidelný prísun aktualít z Bratislavy a okolia, sledujte nás na Facebooku, Instagrame a Twitteri.

Zdroj: TASR