Ilustračný obrázok k článku Kostol Najsvätejšej trojice zmenil šat. Prečo je v súčasnosti biely?
2
Galéria
Zdroj: Amres

Kostol Najsvätejšej trojice zmenil šat. Prečo je v súčasnosti biely?

Významná pamiatka dlho chátrala. Po rekonštrukcii sa na námestí hrdo vypína vďaka žiarivo bielej farbe, ktorá má svoje opodstatnenie.

KAW Rôzne Správy
KAW Rôzne Správy

Kostol Najsvätejšej trojice zmenil šat. Prečo je v súčasnosti biely?

Významná pamiatka dlho chátrala. Po rekonštrukcii sa na námestí hrdo vypína vďaka žiarivo bielej farbe, ktorá má svoje opodstatnenie.

Ilustračný obrázok k článku Kostol Najsvätejšej trojice zmenil šat. Prečo je v súčasnosti biely?
2
Galéria
Zdroj: Amres

Kostol najsvätejšej trojice si pamätáme ako stavbu s výraznou oranžovou a žltou fasádou. Po rekonštrukcii sa však jeho vonkajší vzhľad podstatne zmenil.

Hľadali pôvodnú farebnosť

Kostol, ktorý patrí k najvýznamnejším barokovým pamiatkam Bratislavy, dlho chátral. Reč je najmä o jeho vonkajšej fasáde. V biednom stave bola aj strecha, ktorá za svoju obnovu pred pár rokmi vďačí aj Bratislavskému okrášľovaciemu spolku.

Obdivuhodná pamiatka, ktorej vonkajšia rekonštrukcia je vo finále, sa bude na námestí hrdo vypínať aj vďaka žiarivo bielej farbe. Bude to pre Bratislavčanov možno nezvyk, no farba, ktorá bola zvolená, má svoje opodstatnenie.

„Pred rekonštrukciou prebehlo bádanie, pri ktorom sa skontrolovali a jemnučko preklepali viaceré vrstvy omietok a hľadala sa tak pôvodná farebnosť. Tá je, samozrejme, ovplyvnená rôznymi faktormi zapríčinenými poveternostnými podmienkami,“ uviedol pre Bratislava24 predseda občianskeho združenia Amres Zdenko Miko.

Spomínaným bádaním teda bola navrhnutá a následne Pamiatkovým úradom odsúhlasená farebnosť, ktorá sa zvolila. „Kostol tak dostáva rovnaký výraz ako mnoho nedávno zrekonštruovaných barokových objektov. V takejto farbe boli robené napríklad aj kostoly v susednom Rakúsku,“ dodáva Miko.

Z histórie kostola

Rehoľa Trinitárov, alebo oficiálne Rád Najsvätejšej Trojice, sa na území Slovenska začal presadzovať na konci 17. storočia. V roku 1697 prišli príslušníci rehole do Bratislavy, kde prechodne sídlili v hostinci na Obchodnej, v roku 1700 však získali dom na začiatku Kozej ulice pred Michalskou bránou. Neskôr prikúpili veľký priestor bývalého cintorína sv. Michala, a v rokoch 1717 až 1725 postavili svoj vlastný kostol.

Kostol bol vybudovaný s podporou viacerých šľachticov, ako aj nitrianskeho biskupa Ladislava Adama, grófa Erdodyho. Architektom bol podľa všetkého Johan Lukas von Hillebrandt, hovorí sa aj o Franzovi Jängglovi. Na interiéri si dali obzvlášť záležať. Jeho výzdoba trvala dlhšie, ako samotná výstavba kostola.

Vzhľad priečelia je oproti iným barokovým chrámom vcelku skromný. Predpokladá sa, že kostol mal v minulosti veže zakončené typickými barokovými cibuľovými helmicami a vysokými strechami. Vnútorná výzdoba kostola je však veľmi bohatá. Vrcholom je oltár od Antonia Galliho da Bibbienu, ktorý má monumentálne rozmery. Súčasťou kostola bol aj kláštor, ktorý v roku 1844 prestavali na Župný dom.

Takto vyzeral pred rekonštrukciou Kostol sv. Jána z Mathy, nazývaný aj Kostol Najsvätejšej trojice:

Zdroj: TASR
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín