Kostol Zvestovania Pána, Bratislavčanom známy ako Františkánsky kostol, má veľmi dlhú históriu. Jeho počiatky siahajú až do stredoveku.

Postavený na pamiatku víťazstva

Kostol dal v 13. storočí postaviť uhorský kráľ Ladislav IV. Kumánsky na pamiatku víťazstva nad českým kráľom Přemyslom Otakarom II. v bitke na Moravskom poli. Kostol dokončili v roku 1297, kedy ho aj slávnostne posvätili.

V priebehu nasledujúcich storočí prešiel viacerými slohovými úpravami. Tie boli potrebné aj kvôli zemetraseniu, ktoré mesto postihlo na konci 16. storočia. Zemetrasenie zapríčinilo zrútenie gotickej klenby, ktorú neskôr nahradili renesančnou klenbou. Tú potom vymenili za súčasnú barokovú.

Kostol zažil aj korunovácie

K chrámu sa viaže aj niekoľko významných historických udalostí. V roku 1526 bol v kostole za uhorského kráľa zvolený Ferdinand Habsburský.

Kostol je taktiež spojený s voľbou prešporského richtára a mestskej rady z roku 1530. Plnil takisto významnú úlohu počas korunovačných slávností. Novozvolený kráľ pasoval v priestoroch kostola vybraných uhorských šľachticov za rytierov zlatej ostrohy.

Zvon hlásil koniec nalievania

Ku kostolu nepochybne patrí aj šesťboká gotická veža, ktorá stála v pôvodnej podobe až do roku 1897. Jej statiku však narušilo zemetrasenie a vrchnú časť veže museli zložiť. Tú potom preniesli do Sadu Janka Kráľa, kde dodnes skrášľuje petržalský park.

S vežou sa spája aj jedna zaujímavosť. Zvon, ktorý sa v nej nachádzal, slúžil v 16. a 17. storočí na oznamovanie otvárania a zatvárania krčiem. Podľa historických záznamov sa mohlo nalievať až po rannom zvonení. Večer zase zvonil tzv. zvon lumpov, ktorý signalizoval koniec nalievania a hostia museli opustiť krčmu. Zvon dostal vďaka svojej nevšednej úlohe prezývku „pivný zvon“.