Prečo by starí Prešpuráci pili vodu?! Mali predsa lahodné víno a skvelé pivo
Aj keď bolo v meste viacero studní, o pitnú vodu v stredoveku nebol veľký záujem. Vtedajší obyvatelia mesta radšej popíjali lahodné víno z tunajších viníc.
V stredoveku, keď nastal rozmach Bratislavy, museli sa obyvatelia mesta intenzívne zaoberať problémom, ako sa dostať k vode. V polovici 15. storočia vznikla tradícia mestských trhov. Vo veľkom sa tak zakladali verejné studne na námestiach a trhoviskách.
Studne aj voda z Dunaja
Vodu zo studní trhovníci čerpali ručne, iba pomocou vedra na reťazi alebo háku. Tieto studne však postupne na zásobovanie obyvateľstva nestačili. „Asi 800 domov vlastné studne nemalo a ich obyvatelia boli odkázaní na verejné, ktorých však bolo v tom období veľmi málo. Najznámejšie z nich boli na Hlavnom námestí, pri Vydrickej a Michalskej bráne, na Kapitulskej a Zámočníckej ulici,“ uvádza po naštudovaní historických zdrojov Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS).
Úžitkovú vodu si nosili obyvatelia mesta priamo z Dunaja. Ako uvádza BVS, o pitnú vodu v stredoveku nebol veľký záujem, pretože vtedajší obyvatelia mesta radšej popíjali lahodné víno z tunajších preslávených viníc a obľube sa tešilo aj pivo, ktoré sa varilo v desiatkach pivovarov. Len v blízkosti hradu ich bolo údajne až sedem.
Frankovku popíjala aj Mária Terézia
Bratislava má tisícročnú vinohradnícku tradíciu. Od panovníka Ondreja III. dostalo mesto privilégium vyberať dane z vinohradov, čo prinieslo značné príjmy. V roku 1767 cisárovná Mária Terézia udelením donačnej listiny uznala Frankovku modrú z našej oblasti za vhodný nápoj na cisársky stôl.
V 16. až 18. storočí mala Bratislava najväčšiu výmeru vinohradov a bola najväčším producentom vína na území Slovenska. V súčasnosti vinohrady v hlavnom meste postupne ustupujú developerským projektom. Doteraz viacerí bratislavskí komunálni politici deklarovali, že sa budú o ich záchranu a rozvoj usilovať.
Po druhej svetovej vojne vznikli vinohradnícke svojpomocné spolky, ktoré založili súkromníci. V roku 1948 odštartovalo produkciu Prvé vinohradnícke výrobné družstvo v Bratislave. Väčšina jeho viníc ležala na južných svahoch Malých Karpát. Patrili sem však aj pozemky a vinice v Karlovej Vsi a Devíne.
V novoutvorenom JRD v roku 1954 pracovalo na viac ako sto hektároch pôdy približne dvesto členov a ich rodinní príslušníci. Sedemdesiate roky boli dôležitým medzníkom vo vývoji družstva, kedy sa jednoznačne orientovalo na vinohradníctvo a produkciu vína.
Výrobou kvalitného moku sa Bratislava pýši dodnes.
Zdroj: BVS