Petržalskí poslanci schválili stanovisko k štúdii centrálnej osi
Jednou z požiadaviek samosprávy je ponechanie súvislého zeleného pásu a nezastavených plôch na rekreáciu obyvateľov.
Zachovanie prevažnej plochy zelene, novú zástavbu riešiť prevažne verejnoprospešnou občianskou vybavenosťou či limit pre výškovú reguláciu pre nové objekty v blízkosti existujúcej zástavby. Aj to je súčasť stanoviska mestskej časti k pripomienkovanej urbanistickej štúdii Riešenie centrálnej rozvojovej osi Petržalka.
Stanovisko starostu a zastupiteľstva schválili v utorok miestni poslanci.
Zeleň na rekreáciu
„Téma má široké spektrum názorov. Jednak vec je, aký máte súkromný názor, druhá vec je, aký máte odborný názor a tretia vec je, aký je názor obyvateľov, ktorých máte zastupovať. Myslím si, že toto je kompromis, kde aj neignorujeme záujmy obyvateľov a nestaviame sa ani k tomu tak, že mestská časť nič nepotrebuje a môže si dovoliť mať všetko zelené,“ zhodnotil petržalský starosta Ján Hrčka.
Jednou z požiadaviek samosprávy je ponechanie súvislého zeleného pásu a nezastavených plôch na rekreáciu obyvateľov. Na druhej strane však mestská časť požaduje, aby boli nové stavby v danom území nízke a zasahovali do prvého nadzemného podlažia už existujúcej zástavby.
Nová zástavba
Nová zástavba by pritom mala byť riešená výhradne občianskou vybavenosťou, najmä zariadeniami školstva, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, kultúry, verejného stravovania, športu či voľného času. Vylúčené nie sú ani nižšie parkovacie domy či nájomné bývanie pre mladé rodiny, sociálne odkázané skupiny či pre zamestnancov z nedostatkových oblastiach.
„Nemyslím si, že to bude mesto rešpektovať úplne jedna k jednej. Predpokladám, že aj mesto si to istým spôsobom ešte upraví k svojim potrebám,“ poznamenal šéf petržalskej samosprávy.
Názory poslancov
Napriek tomu, že stanovisko k urbanistickej štúdii schválilo 16 z 31 prítomných poslancov, v dvojhodinovej rozprave odzneli rôzne názory. Časť poslaneckého zboru mala problém s odbornosťou materiálu, ktorý označovala za laický, bez odborného zdôvodnenia a faktov. Podľa poslanca Drahana Petroviča je to „proti vízii Petržalky ako sebavedomého a sebestačného mesta“, sám nie je proti výstavbe ani administratívnych budov.
Poslanci požadovali lepšie odkomunikovanie urbanistickej štúdie smerom k občanom a skritizovali aj osobu jedného zo spracovateľov materiálu. Iní poslanci, naopak, poukázali na fakt, že medzi spracovateľmi je aj odborník a kritizovaný druhý spracovateľ je len koordinátorom, teda tým, čo zozbieral požiadavky aj od občanov. Tí svoje stanovisko vyjadrili aj v niekoľkých petíciách. Jednu z nich podpísalo vyše 7 400 obyvateľov, druhú viac ako 4 600.
Urbanistická štúdia
Voči neodbornosti sa starosta ohradil. Zdôraznil, že podklady spracovali odborné útvary miestneho úradu, avšak výškové limity boli nastavené na základe komunikácie a pripomienok obyvateľov. „Niektorí odborníci hovorili, že z urbanistického hľadiska tam majú stáť najvyššie budovy aj 20– či 30-poschodové. Si predstavte, že pripravíme takýto materiál a všetci architekti sa pod to podpíšu. To by ale znamenalo, že, s prepáčením, kašlem na petície a žiadosti obyvateľov. Bolo treba nájsť kompromis,“ odpovedal Hrčka na otázku, či je odbornosť zaručená.
Urbanistická štúdia sa zaoberá územím okolo Chorvátskeho ramena v Petržalke. Jej hlavnými cieľmi sú navrhnúť novú urbanistickú koncepciu územia, navrhnúť koncepciu dlhodobo udržateľnej mobility s podporou pešej a cyklistickej dopravy, v úzkom prepojení na MHD. Taktiež navrhnúť koncepciu verejných priestorov s dôrazom na zachovanie prírodného charakteru územia okolo Chorvátskeho ramena a definovať východiská na zmenu územného plánu mesta v danej lokalite. Štúdiu možno pripomienkovať do 31. marca.
Ak chcete dostávať pravidelný prísun aktualít z Bratislavy a okolia, sledujte nás na Facebooku, Instagrame a Twitteri.