Riešenie centrálnej osi Petržalky má prvú petíciu s viac ako 5600 podpismi

Petíciu odovzdali zástupcovia petičného výboru na bratislavskom magistráte. Týka sa priestoru Námestia Pavla II. a okolia Kostola Svätej rodiny.

Pripomienkovaná urbanistická štúdia Riešenie centrálnej osi Petržalka, ktorá sa zaoberá prehodnotením rozvoja územia pozdĺž súčasnej i budúcej električkovej trate a okolo Chorvátskeho ramena, má prvú petíciu. Týka sa priestoru Námestia Pavla II. a okolia Kostola Svätej rodiny. Petíciu s viac ako 5600 podpismi odovzdali v piatok zástupcovia petičného výboru na bratislavskom magistráte.

Priestor by nemal byť zastavaný bytovými domami

„Tento priestor by som prirovnal k Central parku v New Yorku. S tým, že keď si také veľké a bohaté mesto dovolí vytvoriť takýto priestor uprostred, vo svojom centre, tak aj Petržalka by si mala túto ambíciu ponechať,“ uviedol Peter Mach z petičného výboru.

Centrálny priestor mestskej časti, vymedzený Pajštúnskou, Tupolevovou a Markovou ulicou a Chorvátskym ramenom, by mal byť mestským priestorom s vysokým podielom zelene s parkovou úpravou a príslušnou vybavenosťou. Ponechaný by mal byť na oddych a voľnočasové aktivity obyvateľov. Nemal by byť zastavaný bytovými domami, ako uvádza urbanistická štúdia, podľa ktorej sa plánuje postaviť alternatívne 400 až 600 bytov.

Požadujú vypracovanie podrobnejšej urbanistickej štúdie

Na predmetné územie preto petícia požaduje vypracovanie podrobnejšej urbanistickej štúdie a vypracovanie územného plánu zóny. Počas jeho obstarávania požadujú obyvatelia vyhlásenie stavebnej uzávery. „Petícia požaduje aj aktívnu participáciu občanov, či už žijúcich bezprostredne v okolí, ale zároveň aj občanov, ktorí žijú v širšom okolí a celej Bratislavy. Územie sa týka všetkých Bratislavčanov,“ doplnil Miroslav Behúl, člen petičného výboru, a zároveň petržalský miestny poslanec. Petíciou by sa po kontrole malo zaoberať mestské zastupiteľstvo a jeho komisie.

Primátor Bratislavy Matúš Vallo už pred časom deklaroval, že za jeho pôsobenia nepodpíše predaj a ani prenájom mestských pozemkov súkromnému developerovi v okolí budúcej električkovej trate. V súčasnosti prerokovávaná urbanistická štúdia má byť zároveň prvým krokom k budúcej zmene územného plánu, keďže ten súčasný umožňuje masívnu výstavbu a nereguluje zeleň. „Posolstvá, ktoré touto štúdiou prinášame, sú jasné – nezastavateľná plocha zelene bude tvoriť najmenej 45 percent regulovaného územia. Maximálna zastavanosť môže byť maximálne 14 percent územia, pričom sedem percent z toho je už zastavaných, a na diskusiu o tom, kde a aký druh výstavby umiestniť, slúži práve tento participačný proces štúdie,“ povedal Vallo.

Magistrát zároveň poznamenáva, že urbanistická štúdia je stále v participatívnom procese a pripomienkovom konaní. „Je prirodzené, že tak, ako k nej prichádzajú individuálne pripomienky, rovnako sa môžu výhrady verejnosti k štúdii premietnuť aj do petície. Petíciou, rovnako aj individuálnymi pripomienkami občanov, sa budeme zaoberať a vyhodnocovať ich,“ povedal hovorca mesta Peter Bubla. Petíciou sa bude zaoberať mestské zastupiteľstvo na niektorom zo svojich zasadnutí.

Hlavné ciele

Primátorov prísľub privítal aj starosta Petržalky Ján Hrčka. Verí, že v okolí budúcej električkovej trate bude čo najviac zelene, peších promenád, cyklotrás a parkov. Potvrdil to aj vo svojom piatkovom stanovisku.

Šéf petržalskej samosprávy v ňom súhlasí s tým, že Námestie Jána Pavla II. by malo zostať verejným priestranstvom pre ľudí, kde budú zastávka električky a patričná občianska vybavenosť. „Pápežská lúka má pre Petržalčanov historický význam a svoju vysokú hodnotu, preto budem v stanovisku mestskej časti pre mesto Bratislava, ktoré túto urbanistickú štúdiu pripravilo, navrhovať, aby bol v tomto území zachovaný jeho zelený charakter a neznižovala sa kvalita života obyvateľov žijúcich v jeho blízkosti,“ uviedol Hrčka.

Urbanistická štúdia sa preto zaoberá územím okolo Chorvátskeho ramena v Petržalke. Jej hlavnými cieľmi sú navrhnúť novú urbanistickú koncepciu územia, navrhnúť koncepciu dlhodobo udržateľnej mobility s podporou pešej a cyklistickej dopravy, v úzkom prepojení na MHD. Taktiež navrhnúť koncepciu verejných priestorov s dôrazom na zachovanie prírodného charakteru územia okolo Chorvátskeho ramena a definovať východiská na zmenu územného plánu mesta v danej lokalite. Štúdiu možno pripomienkovať do 31. marca.

Ak chcete dostávať pravidelný prísun aktualít z Bratislavy a okolia, sledujte nás na Facebooku, Instagrame a Twitteri.

Zdroj: TASR