Grafity. Ako sa dostať von z bludného kruhu čmáraníc?

Matúš Čupka z občianskeho združenia Zelená hliadka má niekoľko námetov na riešenie dlhodobej škvrny na tvári mesta.

Ilustračný obrázok k článku Grafity. Ako sa dostať von z bludného kruhu čmáraníc?
Zdroj: Dnes24.sk

„V Bratislave je veľké množstvo grafity, pričom o tento stav sa zaslúžila približne stovka aktívnych členov grafity komunity. Ich diela sú však viditeľné preto, že samosprávy či súkromní majitelia budov sa jednoducho nestarajú o fasády svojich nehnuteľností,“ hovorí Matúš Čupka z občianskeho združenia Zelená hliadka.

Združenie Zelená hliadka v sobotu 23. júla organizovalo čistenie výťahov bratislavského Mosta Apollo od grafity a plagátov.

Výsledkom zanedbanej starostlivosti o hlavné mesto sú podľa jeho slov grafity, ktoré sú nastriekané viac ako päť rokov. „Grafity sú jednoducho súčasťou mesta. Mestá sa líšia len v spôsobe ako sa s problematikou nakladá a aká je v danom meste kultúra starostlivosti o verejné priestranstvá,“ povedal Čupka.

Počmárané budovy miestnych úradov

Ako tvrdí, nie je normálne, aby boli v Bratislave počmárané aj budovy samotných miestnych úradov, ako je to napríklad v mestskej časti Nové Mesto. Tu pozoruje mesiace staré grafity , ktoré ešte nikto neodstránil.

Významné rezervy vníma aj v snahe využiť kreatívny potenciál grafity komunity v prospech mesta. Legálnych grafity zón je podľa jeho slov minimum a nástroje podpory ochotných členov komunity žiadne.

„Bratislavský magistrát nevytvára tlak, aby súkromní majitelia čistili fasády svojich domov. Dnes by podobné výzvy vyznievali falošne, nakoľko sa magistrát či iné samosprávy nevedia postarať ani o svoje vlastné nehnuteľnosti,“ skonštatoval Čupka.

Ako podotkol, objasnenosť prípadov vandalizmu súvisiaceho s grafity je tiež minimálna, čo dáva grafity komunite signál, že za svoje činy budú len málo pravdepodobne potrestaní.

Kritika mesta

Zakúpenie jedného stroja na odstraňovanie malieb sprejerov v meste je podľa neho veľmi málo a prácu stroja príliš nevidí v pešej zóne bratislavského Starého Mesta.

„Dobrú prácu robí vedenie mesta v tom, že o grafity aspoň komunikuje a vyjadruje ochotu problematiku nejako riešiť. V praxi sa však práca samosprávy výrazne neprenáša do vzhľadu mesta,“ uviedol Čupka.

Aj takáto minimálna snaha samosprávy vedie podľa jeho slov k tomu, že grafity celkovo významne nepribúda.* „Osobne by som samospráve radil, aby si v prvom rade dala do poriadku vlastné nehnuteľnosti. To čo vidíme v podchode na Trnavskom mýte je jednoducho neakceptovateľné,“* tvrdí Čupka.

Hlavné mesto už v minulosti uviedlo, že poskytuje súkromným vlastníkom nehnuteľností príspevok na odstraňovanie grafity. Tento rok na to vyčlenilo 90-tisíc eur a jeden vlastník môže získať až 3-tisíc eur. Z dotácie vlády tiež magistrát vyčlenil 200-tisíc eur na vyčistenie Mosta SNP a podchodu na Trnavskom mýte od grafity.

Pomôžu prednášky na školách?

Na jar magistrát predstavil prístroj za 7-tisíc eur, ktorý má pomôcť pri odstraňovaní grafity. Za hodinu dokáže prístroj zničiť jeden až štyri štvorcové metre farby a mesto ho chce využiť nielen na čistenie desiatok svojich budov, ale plánuje ho i požičiavať súkromníkom.

Podľa magistrátu sa na viaceré miesta, napríklad na Moste SNP, už aplikoval antigrafity náter. Zároveň začalo mesto organizovať prednášky na základných školách s cieľom vysvetliť školám, prečo je zlé znehodnocovať verejné priestory a súkromný majetok. V Starom Meste boli podľa samosprávy aj posilnené hliadky mestskej polície.

Čítajte aj: OBRAZOM: Aby sa Bratislavčania nemuseli hanbiť za svoje mesto

Ilustračné foto

Zdroj: TASR