Ilustračný obrázok k článku Dychberúca KRÁSA v Sade Janka Kráľa: TAKÚTO nádheru obdivovali starí Bratislavčania
9
Galéria
Zdroj: Mestský ústav ochrany pamiatok

Dychberúca KRÁSA v Sade Janka Kráľa: TAKÚTO nádheru obdivovali starí Bratislavčania

Hoci nám z tej doby zostali len čiernobiele fotografie, ľahko si predstavíme, aká farebná nádhera sa v roku 1937 rozprestierala pred očami Bratislavčanov.

Rôzne Správy
Rôzne Správy

Dychberúca KRÁSA v Sade Janka Kráľa: TAKÚTO nádheru obdivovali starí Bratislavčania

Hoci nám z tej doby zostali len čiernobiele fotografie, ľahko si predstavíme, aká farebná nádhera sa v roku 1937 rozprestierala pred očami Bratislavčanov.

Ilustračný obrázok k článku Dychberúca KRÁSA v Sade Janka Kráľa: TAKÚTO nádheru obdivovali starí Bratislavčania
9
Galéria
Zdroj: Mestský ústav ochrany pamiatok

Sad Janka Kráľa postupne vybudovali na ploche lužného lesa v rokoch 1774 až 1776. Parky boli dovtedy iba výsadou vyššej spoločnosti, tento však mal byť pre všetkých bez rozdielu.

Hviezdicová aleja

Vplyvom barokového klasicizmu vytvorili v parku osemramennú hviezdicu priesekov, pozdĺž ktorých neskôr vysadili stromoradia. Upravené priestranstvo na pravom brehu Dunaja pôvodne pomenovali Sternallee (Hviezdicová aleja). Spomínanú podobu mal park až do roku 1839, kedy sa o jeho novú tvár postarali bratislavskí rodáci Florián Romer a Štefan Endlicher. Zušľachtili ho najmä z botanicko-dendrologickej stránky. Pri výbere cudzokrajných drevín im pomáhal aj lekár a botanik Štefan Lumnitzer.

Záplava ruží

Pár rokov pred začiatkom 2. svetovej vojny sa sad zmenil na kvitnúca nádheru. Veľkú zásluhu na tom mal mestský lekárnik a milovník ruží Rudolf Limbacher. Počas rokov 1933 až 1937 v sade pribudlo okolo 500 druhov ruží na približne 5 000 ružových kríkoch. Rozárium sa nachádzalo v centrálnej časti parku.

Návštevníci zelenej oázy mesta sa mohli prechádzať aj pomedzi pergoly s popínavými ružami. V ich strede vynikol kruhový bazén so sochou sediacej ženy.

Prechádzkou unavení výletníci si mohli na okolitých lavičkách oddýchnuť a vychutnať vôňu kráľovských kvetov.

Park postupne získaval svoju dnešnú podobu. Najväčšou rekonštrukciou prešiel v 70-tych rokoch 20. storočia. Odstránili sa divorastúce kroviny, čím sa park vizuálne otvoril a vynikli mohutné stromy tvoriace pomyselnú kostru parku.

Vzkriesené rozárium

Sad Janka Kráľa je ako prvý verejný park v strednej Európe zákonom chránený, a tak rozhodnutiu o obnovení rozária predchádzali dôsledné prípravy. Na jar v roku 2014 sa však Bratislavčania predsa len dočkali novej ružovej „záhrady.“

V centrálnej časti parku, pri soche Janka Kráľa, vtedy vysadila mestská časť Bratislava-Petržalka sedem záhonov, na ktorých boli dovtedy každoročne vysádzané letničky. Pribudlo takmer 1 500 ruží v podobe jedenástich rôznych kultivarov vysokých od 60 do 80 cm. Na ploche 450 m2 môžu návštevníci sadu obdivovať farebné spektrum červených, žltých, ružových, oranžových a bielych ruží.

Témy, ktoré hýbu Bratislavou

Sad Janka Kráľa, rozárium
9
Galéria
Zdroj: Mestský ústav ochrany pamiatok
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín