Výročie vzniku Československa: Bratislava odrážala útok Maďarov aj boľševikov
Prvá Československá republika vznikla 28. októbra 1918. Kým sa však Bratislava stala jej súčasťou a neskôr aj hlavným mestom, veľa vody Dunajom pretieklo.
Dnes si pripomíname významné výročie pre naše dejiny. Pred 102 rokmi vznikla prvá Československá republika. V súčasnosti sa väčšina historikov zhoduje v tom, že význam spoločného štátu Čechov a Slovákov pre národný a spoločenský rozvoj nášho národa bol obrovský. Koniec októbra v roku 1918 bol však nesmierne turbulentný. A Bratislava si veru ešte chvíľku počkala, kým sa stala súčasťou nového štátu.
Uhorský aparát
O budúcej podobe Československa, o jeho hraniciach, ale aj o tom, aké štátne zriadenie to bude, sa počas prvej svetovej vojny rozhodovalo v zahraničí. Slovenské a české politické elity na to nemali úplne jednotný názor.
„Zaujímavé je, že napríklad ani Štefánik nebol za to, aby Československo bolo demokratickou republikou. Mal konzervatívnejšiu predstavu a bol za monarchiu,“ vraví historik Roman Holec.
Hranice nové štátu sa formovali až do polovice roku 1919 a v októbri 1918 ani naše elity ešte nemali jasno v tom, ako to bude s Bratislavou.
„Bratislava bola pričlenená k Československu 2. januára 1919. Dovtedy bola stále súčasťou dožívajúceho uhorského byrokratického aparátu. Až príchodom československých legionárov a Sokolov, ktorí obsadili jej územie, sa to zmenilo,“ vysvetľuje pre Bratislava24 historik Lukáš Krajčír zo Slovenského historického ústavu Matice slovenskej.
Nejasné predstavy
Osud Bratislavy mohol byť rôzny, dokonca sa objavovali úvahy, že by bola samostatným slobodným mestom – Wilsonovom. Podľa Lukáša Krajčíra však tieto neboli nikdy veľmi reálne. Uvažovalo sa i o tom, že bude súčasťou Maďarska alebo Rakúska. Napokon sa ale československá diplomacia a zahraniční spojenci rozhodli, že bude patriť k Československu.
„Bratislava bola dôležité mesto na Dunaji aj s prístavom, chceli si ho udržať. Bolo to hospodárske centrum, ktoré bolo z geopolitického hľadiska veľmi významné,“ dodáva mladý historik zo Slovenského historického ústavu Matice slovenskej.
Boľševici
Boj o Bratislavu sa však začiatkom roka 1919 neskončil. Naše územie sa od jari pokúšala obsadiť Maďarská republika rád.
„Spoza Dunaja hrozivo trčali na vládnu budovu maďarské kanóny. Každú chvíľu bolo treba sa vysťahovať. Boľševici strieľali a v noci osvetľovali naše byty. Povzbudzujúcimi a urážlivými nápismi i obrazmi udržovali spoza Dunaja dusivú náladu,“ spomínal niekdajší tajomník Slovenskej národnej rady Karol Anton Medvecký. Ako sa píše na webe Matice slovenskej, jeho slová výstižne ilustrujú, v akom životnom ohrození boli pred sto rokmi obyvatelia Bratislavy a pod akým psychologickým tlakom museli pracovať vládni referenti a župní pracovníci.
Hlavné mesto
Napokon ale naši predkovia zvíťazili aj nad boľševikmi. Kým sa však Bratislava stala hlavným mestom Slovenska, veľa vody v Dunaji pretieklo. V októbri 1918 bola najskôr sídlom dočasnej československej vlády Skalica, potom Ministerstva pre správu Slovenska Žilina a Bratislava od januára 1919.
„Cesta k hlavému mestu bola trochu zložitejšia, stala sa ním až v roku 1928. Dovtedy totiž nebolo Slovensko samostatným právnym subjektom. Bratislava bola vlastne len župným mestom, aj keď formálne sídlom slovenského ministerstva,“ uzatvára historik Lukáš Krajčír.