V Bratislave pijeme kvalitnú a zdravú vodu. Do domácností prúdi už 135 rokov
Kým na začiatku svojej existencie vodárne zásobovali vodou približne 17-tisíc ľudí, dnes dodávajú vodu pre viac ako 700-tisíc odberateľov v regióne.
Pred 135. rokmi sa spustila prevádzka prvého mestského vodovodu v Bratislave. Zo studní na ostrove Sihoť sa dopravovala voda cez čerpaciu stanicu v Karlovej Vsi priamo do mesta a prvého mestského vodojemu na Mudroňovej ulici.
Historickú studňu s číslom 1 si môžu záujemcovia pozrieť pri špeciálnych príležitostiach, kedy BVS otvára svoje brány pre verejnosť. Vodojem na Mudroňovej ulici je dodnes v plnej prevádzke. Kým na začiatku svojej existencie vodárne zásobovali vodou približne 17-tisíc ľudí, dnes dodávajú vodu viac ako 700-tisíc odberateľov v regióne a počas pracovných špičiek sa toto číslo blíži k miliónu.
Nevyhnutné opravy
„Za tých 135 rokov sa toho zmenilo veľa, ale to najzásadnejšie ostalo rovnaké. Stále dodávame mimoriadne kvalitnú a zdravú vodu našim zákazníkom,“ povedal generálny riaditeľ BVS Peter Olajoš. Aby BVS vedela fungovať aj ďalších 135 rokov, je nevyhnutné rozbehnúť rozsiahle investície do obnovy infraštruktúry. „Už v tomto roku preinvestujeme na opravy vodovodov a kanalizácií viac ako 20 miliónov eur a v budúcom roku toto číslo zdvojnásobíme,“ uisťuje P. Olajoš.
Vodný zdroj na Sihoti
Zmluva medzi mestom a spoločnosťou C. Korte & Comp. o výstavbe a prevádzkovaní mestského vodovodu bola podpísaná 22. septembra 1881. V spolupráci s nemeckým stavebným radcom Bernhardom Salbachom sa po mnohých skúšobných vrtoch v okolí mesta našiel výdatný a kvalitný vodný zdroj na ostrove Sihoť.
Medzičasom bola zriadená Rakúska vodárenská spoločnosť, ktorej úlohou bolo spravovať vodovod. Spoločnosť vznikla predajom akcií súkromným investorom. Bola jej udelená koncesia na prevádzkovanie bratislavského vodovodu po dobu 50 rokov a mesto Bratislava získalo predkupné právo na celú vodárenskú spoločnosť aj s jej zariadením.
Niekoľko pokusných vrtov v rôznych častiach Bratislavy sa urobilo v roku 1882. Jedným z nich bol aj vrt na ostrove Sihoť, vzdialenom 5,2 km od centra mesta. Pod ostrovom sa tiahlo štrkové lôžko prepojené na koryto Dunaja, ktoré bolo bohaté na podzemnú vodu a bolo tak schopné zásobovať mesto dostatočným množstvom kvalitnej, prírodne prefiltrovanej vody. Ostrov Sihoť bol vybraný za vodárenský zdroj pre výstavbu stáleho vodovodu.
Prvý mestský vodovod
V auguste 1884 sa začali práce na stavbe prvého mestského vodovodu a ukončené boli o rok neskôr, kedy bola celá vodovodná sieť odovzdaná do testovacej prevádzky. Presne 4. februára 1886 bol oficiálne spustený vodovod pre mesto Bratislava do plnej prevádzky. Na vodovod bolo pripojených 17 500 obyvateľov, tretina z vtedajšieho počtu 50-tisíc obyvateľov mesta.
Do dnešného dňa sa zachovali viaceré súčasti pôvodného zariadenia vodárne a niektoré z nich sú ešte stále v prevádzke.
Voda sa do mesta dopravovala potrubím s priemerom 350 mm a dĺžkou 3 460 metrov. Pri Rybnom námestí sa toto potrubie rozdvojovalo. Jedna časť smerovala priamo do vodojemu postavenom na hradnom vrchu (dnešný vodojem na Mudroňovej ulici) a druhá časť potrubia tvorila mestský okružný zásobovací systém.
Pomohla elektrina
K prvému rozšíreniu bratislavskej vodárne prišlo v roku 1906, kedy bolo potrebné pre stúpajúcu spotrebu vody a nárast obyvateľstva postaviť druhú studňu na ostrove Sihoť. Ďalšie rozšírenie sa uskutočnilo vo viacerých etapách medzi rokmi 1910 až 1921 a bolo spojené najmä s elektrifikáciou vodárne.
Prvá elektrická čerpacia stanica bola na Sihoti spustená do prevádzky v roku 1912. Jej budova bola postavená v secesnom štýle a okolo jej základov bolo vystavané návršie zo žulového kameňa, ktoré ju chránilo pred zatopením pri vysokom stave Dunaja. Zo strojovne čerpacej stanice vychádzali dve výtlačné potrubia, ktoré boli uložené v betónovom tuneli vystavanom pod korytom Karloveského ramena. Aj tento historický objekt je dodnes v prevádzke.