Odborníci na výživu bijú na poplach: Zle sa stravujeme
So všetkou vážnosťou nás varuje Združenie pre zdravie a výživu. Slovensko patrí v konzumácii nezdravých tukov ku krajinám, ktoré sú v rizikovej zóne. Vychádza to zo štúdie, ktorú uverejnil renomovaný vedecký časopis British Medical Journal.
Štúdia sa zaoberá celosvetovou spotrebou tukov – či už nasýtených alebo nenasýtených. Vyplýva z nej, že v konzumácií nezdravých, teda nasýtených tukov patríme so spotrebou 13,2 % nad priemer odporúčanej normy (9,4 % denného energetického príjmu). Regióny s najvyšším príjmom nasýtených kyselín sú Oceánia a Juhovýchodná Ázia.
„Nadmerný príjem nasýtených tukov sa považuje za rizikový faktor kardiovaskulárnych ochorení,“ podčiarkuje lekárka Iveta Vaverková zo Združenia pre zdravie a výživu.
Nezdravé keksíky a fastfoody
Zdrojom nasýtených mastných kyselín podľa nej sú živočíšne a aj niektoré rastlinné tuky, ale hrozbu predstavujú predovšetkým trans-mastné kyseliny v stužených tukoch, ktoré sa využívajú najmä v pekárenskom priemysle. Nachádzajú sa v tukovom pečive, polevách, sušienkach či v nevinne vyzerajúcich obľúbených keksíkoch.
Zdôrazňuje zároveň, že treba rozlišovať medzi stuženými tukmi, využívanými napríklad na výrobu cukrárenských poliev alebo vo fastfoodoch, a rastlinnými margarínmi alebo rastlinnými tukovými nátierkami. Tie majú znížený obsah nasýtených mastných kyselín a obsahujú aj omega 3 a omega 6 nenasýtené mastné kyseliny, ktoré sú prospešné pre naše srdce. Navyše niektoré z týchto mastných kyselín sú esenciálne, teda organizmus si ich nedokáže vytvoriť sám, ale musí ich prijímať zo stravy.
Jeme málo rýb a orechov
Podľa výsledkov spomenutej štúdie patrí oblasť strednej Európy ku krajinám s veľmi nízkym príjmom omega 3 mastných kyselín. Nachádzajú sa najmä v rybách, orechoch, v niektorých rastlinných olejoch a v kvalitných margarínoch, vyrobených z nich.
V rámci príjmu omega 6 mastných kyselín sa pohybujeme na priemernej úrovni (5,9 % denného energetického príjmu).
„Výsledkom nadbytku nasýtených tukov v našej strave je fakt, že sa v priemernej úrovni cholesterolu v krvi nachádzame v červenom pásme. Inak povedané, na Slovensku máme zvýšenú hladinu zlého LDL-cholesterolu,“ zdôraznila Vaverková pre Bratislava 24.sk.
„Nakoniec, nie náhodou patria u nás kardiovaskulárne ochorenia k najčastejším príčinám úmrtia,“ dodala.
Vysvetlila, že pokiaľ je v krvi nadbytok cholesterolu, ukladá sa do stien ciev, ktoré kôrnatejú a dochádza ku vzniku aterosklerózy.
Začnime so zmenou
Podčiarkla, že v roku 2020 bude odhadom 75 % všetkých úmrtí spôsobených chronickými neprenosnými ochoreniami, ako sú kardiovaskulárne ochorenia, diabetes druhého typu, obezita a rakovina. Väčšine týchto chorôb sa dá významnou mierou zabrániť zmenou stravovacích návykov.
„Možno by sme mohli so zmenou začať už v septembri, pri príležitosti projektu MOST (Mesiac o srdcových témach),“ vyzvala Vaverková.
Základom zdravého životného štýlu každého z nás by podľa nej mala byť vyvážená a pestrá strava, ktorú tvorí zelenina, ovocie, celozrnné obilniny, ryby, nízkotučné mliečne výrobky a chudé mäso. Z tukov je nepochybne najlepšou voľbou zamerať sa na rastlinné oleje (repkový, olivový, slnečnicový) a kvalitné rastlinné margaríny z nich vyrobené.
Nepravdivý mýtus o margarínoch
Mýtus, ktorý margaríny sprevádza, že obsahujú vysoký podiel transmastných kyselín, je nepravdivý. Výroba margarínov prešla významnými zmenami a dnes obsahujú najviac 0,5 percenta transmastných kyselín, čo je minimálne množstvo v porovnaní napríklad s fastfoodmi, pekárenskými výrobkami a vyprážanými jedlami, kde je podiel týchto transmastných kyselín aj niekoľko desiatok percent.
„Práve tieto potraviny možno považovať za najrizikovejšie pre srdce a kardiovaskulárny systém,“ na záver varovala odborníčka.