Ilustračný obrázok k článku Lasica, Satinský a Filip medzi panelákmi v Petržalke: Ako by asi svoje sochy okomentovali?
Zdroj: facebook.com/Bratislava v hľadáčiku

Lasica, Satinský a Filip medzi panelákmi v Petržalke: Ako by asi svoje sochy okomentovali?

Súsošie okamžite vzbudilo množstvo reakcií. Mnohým sa páči, no našli sa aj takí, ktorým ho označili ako gýč.

KAW Rôzne Správy
KAW Rôzne Správy

Lasica, Satinský a Filip medzi panelákmi v Petržalke: Ako by asi svoje sochy okomentovali?

Súsošie okamžite vzbudilo množstvo reakcií. Mnohým sa páči, no našli sa aj takí, ktorým ho označili ako gýč.

Ilustračný obrázok k článku Lasica, Satinský a Filip medzi panelákmi v Petržalke: Ako by asi svoje sochy okomentovali?
Zdroj: facebook.com/Bratislava v hľadáčiku

Velikáni nášho humoru a satiry – Milan Lasica, Július Satinský a Jaro Filip – majú v Petržalke svoje sochy. Potichúčky, bez strihania pások, pribudli spolu s „klavírnym krídlom“ medzi paneláky na Lužnej ulici.

Medzi panelákmi

Ako sa Bratislava24 podarilo zistiť, autorom diela je akademický sochár Peter Mészároš, ktorý vytvoril aj známu „Bránu slobody“ v Devíne či bronzovú bustu Antona Srholca v tej istej časti Bratislavy.

Keďže je súsošie tak trocha „zašité“ v lokalite neďaleko polikliniky Šustekova, množstvo ľudí sa o ňom dozvedelo až po zverejnení fotografie na sociálnej sieti. Reakcie boli väčšinou pozitívne, mnohí komentujúci by si dokonca pre takéto súsošie želali dôstojnejší priestor, napríklad v Sade Janka Kráľa alebo v centre Bratislavy.

„Podľa mňa sa nehodia do Petržalky. Jednoznačne by mali byť v Starom Meste, niekde pri Dunajskej ulici,“ píše pani Margita.

„Veľmi sa mi páči skrášľovanie životného prostredia, do roku 1989 to bolo samozrejmosť, teraz rarita. Ďakujem za seba, lebo sa nájdu aj takí, ktorým to nič nehovorí,“ pridáva svoj názor Sta Chan.

Ďalší komentujúci si všimli, že Jarovi Filipovi chýba neodmysliteľný popolník a cigaretka.

Našli sa aj takí, ktorým dielo nepadlo do oka. „To umelecké spracovanie celkovo nejako pokrivkáva,“ napísal Ľuboš. „Nejako divnodrevené… asi už tomu nerozumiem,“ okomentoval súsošie Anat.

Divné sochy „rozhádzané“ po sídlisku

Otázkou je, či takéto dielo možno umiestniť naozaj „hocikam“. Fotograf, dokumentarista a publicista Martin Kleibl si napríklad kladie oprávnenú otázku, kam sa podel systém v umiestňovaní sôch v Petržalke.

„Nech si neznalý problematiky hovorí čo chce, ale výstavba Petržalky mala svoj systém. Ako po urbanistickej stránke, tak aj čo sa týka osadzovania diel. Ku každému súboru stavieb bolo vypracované libreto umeleckého dotvorenia, ktoré malo svoju logiku, autorov aj ich návrhy vyberala ODBORNÁ komisia,“ píše Kleibl na facebookovej stránke Konduktor Petržalka.

Známy fotograf ďalej konštatuje, že toto všetko dnes, bohužiaľ, chýba a tak na fasádach domov vznikajú podivní smajlíkovia, divné bronzové reliéfy bez kontextu a ďalšie „disneylandovské atrakcie,“ pri ktorých sa nevie, kto je ich zadávateľom.

„Snažím sa predstaviť si človeka, ktorý bude za 20 rokov brázdiť Petržalkou a objavovať jej zákutia, či ho nadchne umelecké dotvorenie Lužnej ulice (o architektúre radšej nehovorím), alebo sa radšej zatúla medzi paneláky a pokochá sa napríklad sochou Matka od Juraja Hovorku pred ZŠ Gessayova, ktorá bola mimochodom posledným dielom osadeným v rámci výstavby Petržalky, až v roku 1992. Neviem čo s tým, kde sa stala chyba, ale mňa toto smerovanie dosť znepokojuje a som z neho smutný,“ dodáva na záver Kleibl.

Prečo práve v Petržalke?

Bratislava24 poslala otázku Mestskej časti Bratislava-Petržalka. Zaujímalo nás, či je možné umiestniť umelecké dielo kdekoľvek v mestskej časti alebo takéto umiestnenie sochy podlieha posudzovaniu a schvaľovaniu.

„Predmetné súsošie je umiestnené na pozemku vo vlastníctve developerskej firmy VODOTIKA – MG spol., s.r.o., ktorá je, súdiac podľa iných diel v tejto lokalite, pravdepodobne aj objednávateľom diela,“ informovala Bratislava24 hovorkyňa Petržalky Mária Halašková.

Podľa platného znenia stavebného zákona socha ako taká je umeleckým dielom, nie je považovaná za stavbu, pretože nejde o stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, teda nie je potrebné na jej umiestnenie ohlásenie ani povolenie príslušného stavebného úradu.

„Mestská časť nie je kompetentná vyjadrovať sa ani k estetickej a výpovednej hodnote umeleckého diela, pokiaľ sa nenachádza na pozemkoch v jej vlastníctve či správe. Tento predpoklad vyplýva aj z doterajších skúseností s podobnými existujúcimi dielami na území MČ v súkromnom vlastníctve,“ dodala hovorkyňa.

Na zamyslenie

Samospráva považuje za otázne, či by nemala mať všeobecne pri vytváraní umeleckých diel v Petržalke slovo aj mestská časť, konkrétne z kultúrno-spoločenského hľadiska komisia kultúry a miestny úrad z hľadiska aspoň základného posúdenia bezpečnosti, ak je dielo voľne prístupné obyvateľom. „Určite by samospráva zo strany developera uvítala aspoň informáciu v predstihu o umiestnení sochy na danej ulici v rámci prehľadu o výskyte umeleckých diel na svojom území,“ dodala Halašková.

Autor úvodnej fotografie: Vladimír Šimko

Témy, ktoré hýbu Bratislavou

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín