Jediné hlavné mesto v EÚ bez planetária = Bratislava. Kde je problém?

Z historického hľadiska bola Bratislava prvým miestom na Slovensku, kde začali astronomické objavy. Dodnes však nemá vlastné planetárium. Projekt je pripravený, miesto by sa našlo, chýbajú peniaze.

Adriana Banásová
Ilustračný obrázok k článku Jediné hlavné mesto v EÚ bez planetária = Bratislava. Kde je problém?
Zdroj: Dnes24.sk

Bratislava je jedným z mála miest na svete a jediným miestom v Európskej únii, ktoré nemá vlastné planetárium ani hvezdáreň. A to aj z hľadiska jej zaujímavej turistickej polohy, hustote osídlenia i historického významu.

Bratislavu astronomicky predbiehajú aj menšie mestá

Jedna zo základnej kultúrnej i vzdelanostnej vybavenosti nám značne chýba. Planetárium je dôležitou zložkou mesta, aj pre jeho unikátnu architektúru, nie len z hľadiska potenciálneho prílivu turistov, ale aj z hľadiska vzdelanosti. Žiaci majú návštevu planetária v rámci vyučovacieho procesu povinné, no v hlavnom meste niet kam ísť.

„Najbližšie planetáriá sú v Hlohovci alebo v Hurbanove, no sú veľmi nevyhovujúce – malé, zle vybavené a často nemajú dostatok peňazí na prevádzku. Sú dobré na miestny okres ale nie na celý Bratislavský kraj, ktorý má okolo 100 000 žiakov. Ak by bolo planetárium v Bratislave, uvádzaný počet žiakov by dokázal udržať jeho chod aj bez veľkých finančných dotácií,“ uviedol Juraj Kubica z OZ Slovenské planetáriá.

Najbližšie veľké planetáriá, ktoré spĺňajú kvalitatívne požiadavky sú vo Viedni, kde sú dve, v Brne, kde je digitálne planetárium, ktoré má 100 000 návštev­níkov ročne a ďalšie je napríklad v Hradci Králové.

„Na Slovensku máme v súčasnosti sedem planetárií ale všetky sú už veľmi zastarané. Zväčša sú to len žiarovky a diery v nejakej maske, ktoré premietajú len hviezdy,“ povedal Kubica.

Ako bude vyzerať?

Nadšenci z OZ Slovenské planetáriá a Slovenská organizácia vesmírnych aktivít (SOSA) majú presnú predstavu o tom, ako by mohol astronomický komplex vyzerať a kde by mal byť. Komplex s projekčnou kupolou s priemerom 15 –18 metrov by mal mať kapacitu 140 sedadiel, čo by postačovalo na štyri až päť školských skupín naraz.

„Nachádzať sa môže pokojne v podzemí či v kinosále, v nejakom nákupnom centre, kde by povedzme z desiatich sál mohli byť dve vybudované na tieto účely. Planetárium je celopriestorová kupola, kde sa premieta obraz. V minulosti slúžili planetáriá na čo najvernejšie zobrazenie oblohy, dnes to tak nie je. V súčasnosti môže byť planetárium aj na iné typy programov – môže slúžiť napríklad na turistický prelet cez mesto, na architektúru, biológiu, prechádzku s dinosaurami…,“ dodal Kubica.

V minulosti sa ako o vhodnej lokalite hovorilo o areáli Ekoiuventy na Červenom kríži, v súčasnosti uvažujú občiansky aktivisti o Mlynskej doline. V tamojšom areáli sa nachádza aj Matematicko fyzikálna fakulta, blízko je zoologická a botanická záhrada, stavia sa tam popularizačné Centrum pre vedu a techniku.

Opäť raz málo peňazí

„Spomínané centrum je financované zo štrukturálnych fondov Európskej únie a práve z týchto fondov len veľmi malá čiastka, približne 4 milióny eur, sú potrebné na výstavbu celého zariadenia aj s budovou a technológiou. Tie 4 milióny tvoria len okolo pol percenta z celého objemu fondov,“ prezradil Kubica.

Kvôli nedostatkom financií rozbehlo OZ Slovenské planetáriá v novembri 2013 kampaň za vybudovanie komplexu, do ktorej sa môžu zapojiť všetci priaznivci vesmírnej problematiky.

Pomôcť pri výstavbe by chcelo aj mesto. Primátor Ivo Nesrovnal sa v predvolebnej kampani vyjadril, že daný projekt finančne podporí. „Mesto určite plánuje podporiť výstavbu planetária, sme za tento projekt. V súčasnosti máme však finančné problémy, ktoré musíme riešiť primárne, v budúcnosti by riešením zo strany mesta mohlo byť napríklad nájdenie súkromného sponzora pre výstavbu,“ uviedla hovorkyňa mesta Ivana Skokanová.

Mesto teda nemá žiadne astronomické pracovisko, kde by sa dali populárnym spôsobom prezentovať výsledky výskumu vesmíru pre širokú verejnosť. Návrh aj finančné zdroje pre výstavbu projektu však boli už v prvej polovici 20. storočia prichystané. Ako je teda možné, že k realizácii nedošlo?

Peniaze pre Lomnický štít a zaplavený projektor

Odpoveď tkvie v niekoľkých nešťastných udalostiach. Za prvej Československej republiky sa v Bratislave vďaka mestu a jeho odvetviam vyzbieralo dostatok prostriedkov na postavenie planetária a hvezdárne, dokonca bol vytvorený aj projekt, ako by celý komplex mohol vyzerať. Bohužiaľ prišla 2. svetová vojna a s ňou aj rozpad Československa.

„Peniaze, ktoré boli vtedy určené pre Bratislavské planetárium sa na konci 30-tych rokov presunuli na Lomnický štít, kde sa na jeho vrchole postavilo solárne observatórium, ktoré tam stojí dodnes. Tam skončili bratislavské peniaze,“ vysvetlil Michal Novota zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA).

Ďalšou nešťastnou udalosťou bolo zaplavenie už kúpeného projektora. „V 50-tych rokoch kúpilo naše mesto planetárium. Mali sme projektor, ktorý sa dlhé roky nachádzal v pivnici starého PKO. Stalo sa však to, že v roku 1964 PKO aj s pivnicami zaplavila povodeň a projektor od firmy Zeiss sa zničil,“ uviedol Novota.

Keďže v tom čase nebola iná možnosť ako prístroj využiť, náhradné diely projektora sa poskytli Pražskému planetáriu, ktoré je úplne rovnaké, ako malo byť to naše. Spolu s Pražským planetáriom kúpilo vtedy mesto naraz rovnaké prístroje.

„Pomohli sme už veľa planetáriám, len Bratislava ešte stále to svoje nemá,“ dodal Novota.

Prečítajte si tiež: Chcete vidieť Slnko a hviezdy cez ozajstný teleskop? Príďte na hradby. Koná sa tam vesmírna udalosť

ilustračná foto

zdroj foto: planetaria.sk

Zdroj: Dnes24.sk