FOTO: Most Apollo slúži 15 rokov. Na unikátnej stavbe už treba všeličo opraviť
Most upútal pozornosť aj v zahraničí. Získal ocenenia za architektonickú a úžitkovú hodnotu projektu, citlivé osadenie vzhľadom na ekológiu a za technológiu montáže.
Bratislavský Most Apollo, ktorý spája mestské časti Petržalka a Ružinov, oslávil 4. septembra pätnáste výročie slávnostného otvorenia. Touto modernou dominantou hlavného mesta v súčasnosti prejde denne okolo 50-tisíc vozidiel.
Unikátny most
Most, ktorý bol ocenený aj v zahraničí, má viacero zaujímavostí. Napríklad aj to, že jeho konštrukčné časti nezvierajú ani jeden pravý uhol.
Autorom projektu Mostu Apollo bol stavebný inžinier a projektant mostov Miroslav Maťaščík. Špecifikáciu protikoróznej ochrany a návrh náterového systému vytvoril RNDr. Petr Nevěčný.
Oblúkový Most Apollo slávnostne otvorili 4. septembra 2005, pre motoristov, linky MHD, cyklistov či chodcov ho sprístupnili o deň neskôr. Most zjednodušil spojenie Petržalky s Ružinovom a Novým Mestom a odľahčil od dopravy centrum Bratislavy aj ostatné mosty, predovšetkým susedný Prístavný most či Most SNP.
Nevyhnutné opravy
Hlavné mesto most pravidelne sleduje. Podľa Hlavnej prehliadky z marca 2020 je jeho stav uspokojivý. „Každý rok sú vykonávané bežné prehliadky a realizovaná bežná údržba. Bola realizovaná oprava náteru ochranných kužeľov nosných lán a prislúchajúceho zábradlia. V súčasnosti prebieha príprava doplnenia spodného madla na rampe lávky pre peších na petržalskej strane, ktoré bolo odcudzené,“ informovala Bratislava24 hovorkyňa magistrátu Katarína Rajčanová.
Stav Mosta Apollo si však v najbližšej dobe vyžiada aj ďalšie opravy. Podľa Rajčanovej pôjde o rekonštrukcie povrchov chodníkov a vozoviek. Nevyhnutná je aj obnova protikoróznej ochrany povrchu oceľovej časti a sanácia sieťových trhlín spodnej stavby.
Podľa dát, ktoré má k dispozícii magistrát, po Moste SNP denne prejde 49 793 vozidiel a po Moste Apollo 44920. Dáta platili v čase bez aktuálnych dopravných obmedzení (Mlynské Nivy a D4R7).
„Vzhľadom na epidemiologickú situáciou došlo k zdržaniu verejného obstarávania na systém monitoringu stavu nosnej konštrukcie (automatizované meracie systémy mostných objektov). Súťaž bude zaradená do plánu verejného obstarávania v nasledujúcom období podľa pridelených finančných prostriedkov,“ vysvetľuje Rajčanová.
Potrebný ako soľ
História Mostu Apollo siaha do roku 1976, kedy bol plán jeho výstavby zahrnutý do územného plánu mesta Bratislavy. Dlho však nebolo rozhodnuté o dopravnej koncepcii tohto premostenia. Až v roku 1999 sa definitívne rozhodlo, že Most Apollo bude tzv. cestný mestský most.
Nevyhnutnosť nového premostenia v hlavnom meste potvrdil prieskum dopravnej situácie a prognózy dopravných tokov na bratislavských komunikáciách v rokoch 2005 až 2035. Ak by podľa expertov most nepostavili, spôsobilo by to neúnosnú dopravnú situáciu spojenú s preťaženosťou ciest, kolapsami na križovatkách, častejšou nehodovosťou či zvýšením exhalátov a hluku.
Obrovská konštrukcia
Základný stavebný kameň mosta položili 17. decembra 2002 a stavebné práce sa začali 2. februára 2003. Raritnou technickou udalosťou a zároveň divadlom pre ľudí bolo otáčanie približne 8000 ton vážiacej mostnej oceľovej konštrukcie, ktorú postavili na ľavom brehu Dunaja.
Otáčanie konštrukcie mosta prebiehalo 19. septembra 2004 unikátnym spôsobom na plávajúcich pontónoch a trvalo niekoľko hodín.
Celková dĺžka Mostu Apollo je 854 metrov a šírka 32 metrov. Koryto Dunaja preklenuje oceľová konštrukcia v tvare oblúka dlhá 231 metrov, jej výška je 36 metrov. Náklady na výstavbu mostu dosiahli sumu 4,3 miliardy vtedajších slovenských korún (142,7 milióna eur).
Most Apollo získal cenu európskej Asociácie oceľových konštrukcií v roku 2005 a cenu Americkej spoločnosti pre technické inžinierstvo OPAL Awards v roku 2006.