V čase korunovácií ľudia zarábali na prenájme okien, z ktorých sa dal sledovať príchod kráľa

Zdroj: TASR

Bratislavské korunovácie boli slávnostné udalosti súvisiace s korunovaním uhorského panovníka, ktorými Bratislava žila v období rokov 1563 – 1830.

Tohtoročné korunovačné slávnosti v Bratislave pripomínajú korunováciu Leopolda II., mladšieho syna Márie Terézie. Počas svojej 25-ročnej vlády v Toskánsku, ktorú prebral po smrti svojho otca Františka Lotrinského, zaviedol množstvo reforiem. Zreformoval napríklad ústavu, daňový systém, trestné právo, podporoval rozvoj vied či navrhol nový model vzdelávania. Cisár Leopold II. vládol len dva roky, zomrel 1. marca 1792.

Korunovačný deň

Ako vyzeral korunovačný deň tohto panovníka, nám priblížila etnologička Katarína Nádaská. „Korunovačné slávnosti mali od čias korunovácie Márie Terézie určitý scenár. Počas korunovačnej omše dostal kráľ od ostrihomského arcibiskupa a prímasa Uhorska svätoštefanskú korunu, spolu s ďalšími korunovačnými insígniami. Pred obradom korunovania, ktorý sa dial v Dóme sv. Martina, išiel mestom korunovačný sprievod a prenášanie korunovačných insígnií z Bratislavského hradu. Začínal sa pri Viedenskej bráne, cez Zámockú, Kapucínsku a Hurbanovo námestie smeroval do Dómu sv. Martina,“ priblížila etnologička.

Vyberaní šľachtici

Pred korunováciou Leopolda II. v roku 1790 sa konal slávnostný ples na Bratislavskom hrade. Po ňom nasledovala slávnostná omša. Kráľ sa stával panovníkom „z božej milosti“. „Dôležité bolo pomazanie posvätným olejom. Okrem koruny dostal do rúk krajinské jablko a žezlo, opásali ho ceremoniálnym opaskom, na ktorý privesili korunovačný meč,“ dodala Nádaská.

Korunovačná omša bola vždy veľkolepá. Zúčastniť sa na nej smeli len najvyššie postavení uhorskí cirkevní a svetskí magnáti. Aj počas slávnostného obeda po korunovácii v kráľovskom paláci na hrade smeli byť prítomní len vyberaní šľachtici.

Po slávnostnom a dlhom obrade korunovácie smeroval korunovačný sprievod z Dómu sv. Martina na tzv. korunovačný pahorok, kde prebiehalo aj pasovanie rytierov a korunovačná prísaha. Korunovačný sprievod tvorili iba muži, len uhorský magnáti a vysoká šľachta.

Na slávnostnom sprievode sa zúčastnili aj bratislavskí vinohradníci ako uniformovaný zbor pod vlastnou cechovou zástavou. Potom prešiel sprievod opäť cez mesto na Františkánske námestie, kde sa nový panovník predstavil ľudu.

Oslavy a hodovanie

V deň korunovácie Leopolda II. bola slávnostná večera v Letnom arcibiskupskom paláci (dnešné sídlo Úradu vlády SR, pozn. red.). „Pre ľud sa na nádvorí konala zábava a v stánkoch postavených pri Rybárskej bráne sa podávalo víno pod dozorom vinohradníckej mestskej gardy. Bratislavskí vinohradníci darovali pri tom kráľovi okrem iných darov aj 20 vedier (asi 800 litrov) kvalitného vína,“ približuje etnologička.

Korunovačná hostina sa konala na hrade, neskôr, po vláde Jozefa II., už v Primaciálnom paláci. Pilo sa víno z mestských pivníc, obľúbená bola odroda malvázia, račianska frankovka, konzumovalo sa pečené mäso, hydina, divina, ryby z Dunaja, nesmeli chýbať zákusky ani torty.

Z bratislavských fontán tielko biele a červené víno, pred Michalskou bránou sa podávalo účastníkom slávnosti mäso z volov opekané na ražňoch. „Korunovačný vôl bol napácovaný v náleve z bieleho a červeného vína, koňaku, koreňovej zeleniny a divokých byliniek. Do brušnej dutiny vola sa vložilo prasa, do neho jahňa, potom zajac a nakoniec i malá čvíkota. Majster kuchár bol ten, kto dokázal takto naplneného vola upiecť tak, aby povrch nezhorel a náplň bola prepečená. Údenou slaninou prešpikovaného vola potierali pivom,“ priblížila Nádaská.

Ľudia na uliciach tancovali, jedli, pili, zabávali sa pri vystúpeniach kaukliarov a žonglérov a večer bol krásny ohňostroj.

Prenájom okien

Po roku 1780 zrušili podľa nariadenia kráľa Jozefa II. mestský cintorín a zbúrali malé domčeky, ktoré predtým stáli pri Dlhej (dnešná Panská, pozn. red.) ulici oproti palácu grófa Csákyho. Šikmú plochu bývalého cintorína upravili na námestie stúpajúce smerom k dómu. Toto námestie bolo potom až do roku 1830 svedkom príchodu panovníkov do chrámu na korunovanie.

„Domy okolo námestia poskytovali svojim obyvateľom neobvyklú výhodu. V čase kráľovských korunovácií mohli zarobiť na prenájme okien, z ktorých sa dal sledovať slávnostný príchod kráľa či kráľovnej a pozvaných hostí do chrámu. Divadlo síce trvalo len krátko, ale tomu, kto okno prenajal, mohlo priniesť sumu, z ktorej sa dalo žiť aj niekoľko mesiacov,“ prezradila etnologička.