V Bratislave by mal vzniknúť Národný cintorín. Ktoré miesto večného odpočinku sa ním má stať?

Zdroj: TASR

Popri Národnom cintoríne v Martine by na Slovensku mohol vzniknúť aj Národný cintorín v Bratislave, a to povýšením bratislavského Ondrejského cintorína. V novele zákona o Bratislave a v novele zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva kultúry to navrhujú koaliční parlamentní poslanci.

Ondrejský cintorín

Národný cintorín v hlavnom meste má byť logickým pokračovaním Národného cintorína v Martine z 19. storočia, ktorý je už podľa nich zaplnený.

Ondrejský cintorín na Ulici 29. augusta je najstarším cintorínom v Bratislave, založený v roku 1784. Od roku 1988 je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. „Hoci sa na tomto cintoríne od päťdesiatych rokov 20. storočia pochováva iba výnimočne, počet významných osobností pochovaných na tomto cintoríne je v porovnaní s ostatnými cintorínmi obdivuhodný a porovnateľný aj s významnými osobnosťami, pochovanými na Národnom cintoríne v Martine,“ upozornili poslanci.

Na Ondrejskom cintoríne sú hroby osobností, akou je prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč, osobnosti slovenskej kultúry ako herec Július Satinský, režisér Martin Ťapák či herec Marián Labuda, ale aj osobnosti demokratického exilu, akými sú manželia Kalinovci.

Pokračovanie

Poslanci deklarujú, že zámer vytvorenia bratislavského Národného cintorína nejde proti poslaniu Národného cintorína v Martine, ale je jeho logickým pokračovaním. „Národný cintorín v Martine, dnes už zaplnený, má mať aj naďalej to isté postavenie, ako doteraz. Zostane tak výrazom organického vývoja slovenskej komunity, ktorého pokračovaním má byť bratislavský Národný cintorín,“ vysvetlili.

Ondrejský cintorín, ktorý je štátom chránenou pamiatkou, ponúka podľa nich dostatok voľnej plochy pre posledný odpočinok pamätihodných predstaviteľov mesta a štátu, ale aj cirkvi a kultúry. Takýto pietny priestor v hlavnom meste, ale aj na Slovensku, podľa poslancov akútne chýba.

Dôležité financie

Keďže ministerstvo kultúry je povinné prispievať na chod a údržbu Národného cintorína v Martine, malo by tak robiť aj v prípade toho bratislavského. V súčasnosti hlavné mesto prispieva zo svojho rozpočtu na údržbu a nevyhnutné opravy Ondrejského cintorína ročne zhruba 200-tisíc eur.

Prijatím tohto zákona by štát prispieval každý rok dotáciou na tento cintorín ďalších 200-tisíc eur, čím by sa vytvorila suma 400-tisíc eur na údržbu pietneho miesta. Táto suma by mala stačiť na potreby bratislavského Národného cintorína a jeho zveľadenie v takej miere, v akej si to status Národného cintorína vyžaduje.

Účinnosť tohto návrhu zákona predpokladajú poslanci od 1. januára 2022.

V Martine nesúhlasia

Kategorický nesúhlas so vznikom Národného cintorína v Bratislave vyjadrili primátor Martina Ján Danko a Rada národnej kultúry – orgán najvýznamnejších predstaviteľov Martina z kultúrnej oblasti. „Národný cintorín by mal byť na Slovensku len jeden. Ondrejský cintorín v Bratislave je už 33 rokov národnou kultúrnou pamiatkou. Na základe tohto statusu by mesto Bratislava nemalo mať problém s financovaním jeho prevádzky, údržby, reštaurovania historických pomníkov a náhrobných kameňov. Nehovoriac už o tom, že na Slovensku sú aj ďalšie cintoríny, dokonca staršie ako Ondrejský v Bratislave, ktoré by sa tiež mohli uchádzať o štatút Národného cintorína. Prípadné vyhlásenie Ondrejského cintorína v Bratislave za Národný cintorín preto považujeme za precedens,“ upozornil Martin Lechan, predseda kultúrnej komisie mesta Martin a člen Rady národnej kultúry.

Národný cintorín v Martine vyhlásili v novembri 1967 za národnú kultúrnu pamiatku a pietne miesto celonárodného významu. „Momentálne je v správe mesta Martin. Starostlivosť o jednotlivé hroby pamiatkovej podstaty si delí s Maticou slovenskou a Slovenskou národnou knižnicou. Pridelenie hrobového miesta aj naďalej zabezpečuje Komisia pre správu Národného cintorína v zmysle jeho štatútu,“ vysvetlila hovorkyňa mesta Zuzana Kalmanová.