V Barcelone si technické pamiatky vážia a zveľaďujú ich. Na rozdiel od nás

Pripomeňme, že ministerstvo kultúry v apríli tohto roku rozhodlo, že iba jedna zo štyroch priemyselných budov, patriacich do areálu pivovaru Stein, je národnou kultúrnou pamiatkou. Ide o kvasiareň s kupolou. Ostatné tri budovy môže investor YIT Reding vďaka rozhodnutiu ministerstva zbúrať. Miesto nich mieni vybudovať komplex bytov a kancelárií New Stein.

Pôvodne uznané za pamiatky

Pamiatkový úrad pôvodne v novembri 2013 vyhlásil za pamiatky štyri objekty pivovaru. Investor sa odvolal a ministerstvo mu dalo o päť mesiacov za pravdu.

Proti tomuto rozhodnutiu sa zdvihla vlna kritiky. Najviac krituzuje rozhodnutie ministerstva Klub ochrany technických pamiatok. Jakub Ďurinda z klubu podčiarkol, že klub nebol nikdy za zachovanie celého areálu pivovaru. „Plne sme podporovali vyhlásenie toho „minima z minima,“ ktoré navrhol Pamiatkový úrad SR,“ povedal pre náš portál.

Jednalo sa o štyri objekty: ležiacke pivnice z roku 1896, novú strojovňu s vodnou vežou z 20. rokov 20. storočia, varňu so silom a kvasiareň z vojnového obdobia.

Prečo chceli budovy zachovať

„Zachovať tieto pamiatky bolo treba presne pre tie isté dôvody, pre ktoré je zvykom v kultúrnych krajinách pamiatky zachovávať,“ povedal Ďurinda.

Stein bol podľa neho dokonalým reprezentantom neskoršieho funkcionalizmu z obdobia vojnovej Slovenskej republiky. Vytváral mestský blok a dokonale zapadal do okolitej obytnej zástavby. „Množstvo zaujímavých stavebných prvkov vytváralo výnimočné priestorové kreácie, vďaka svojej prosperite a technickým kvalitám areálu bol svojho času tretím najväčším v Československu,“ povedal. „A v neposlednom rade to bol jeden z posledných dochovaných priemyselných areálov hlavného mesta.“

Nejde o ruiny

Ďurinda nesúhlasí s argumentáciou investora, podľa ktorého už v súčasnosti išlo o ruiny. Budovy boli podľa neho v plne vyhovujúcom stave. Išlo oveľmi kvalitne postavené objekty. A napokon, prežil aj bombardovanie. „Netreba sa nechať zmiesť pohľadom na rozbité okná a opadanú omietku. To je predsa normálne keď niečo x rokov stojí bez údržby. Aj Hrad bol kedysi ruina,“ dodal.

Stavať treba, ale nie na úkor pamiatok

Podľa Ďurindu určite prospieva, keď sa v meste stavia, ale to predsa nevylučuje zachovanie aspoň niektorých pamiatkovo cenných objektov a ich rekonštrukciu a konverziu na nové funkčné využitie. „U nás sa to nedeje, pretože stavať na holej lúke je asi lacnejšie ako rekonštruovať historické objekty, vždy ide všetkým o maximálny možný počet parkovacích miest (a pod historickými budovami sa podzemné parkoviská stavajú ťažko). A hlavne, neexistuje tradícia hľadania ciest a riešení ako podobné objekty rekonštruovať, ako ich včleniť do novej zástavby, či akú im dať funkčnú náplň,“ povedal pre náš portál.

V súvislosti s rozhodnutím ministerstva Ďurinda vidí hlavný problém v tom, že ministerstvo nevysvetlilo, prečo neakceptovalo názor pamiatkarov. „Opäť tak podrazilo nohy svojmu vlastnému úradu, ktorý si splnil svoje poslanie na jednotku. Bohužiaľ zbytočne,“ doplnil.

Zbúrané boli desiatky pamiatok, tvrdí hlavná architekta

Hlavná architektka mesta Bratislavy Ingrid Konrad pre náš internetový portál zdôraznila, že na území Bratislavy sa doteraz nezbúralo len „zopár“ technických pamiatok. Iba v lokalite Mlynské Nivy bolo zbúraných 24 najstarších historických tovární. „Spomeniem len Kablo, Gumon, Mlyny a pekárne Jedľa, Danubius Elektrik či veľká časť areálu pradiarne nití Danubius, neskôr známa ako závod MDŽ,“ povedala Ingrid Konrad.

„V areáli na Továrenskej už ostali len torzá, pod pamiatkovú ochranu sa dostala tepláreň od architekta Dušana Jurkoviča. Aj Cvernovka, ktorá bola ešte do júna 2012 najkompak­tnejším zachovaným priemyselným areálom, padla z časti úplne nezmyselne a zbytočne za obeť, pretože v spolupráci s mestom, mestskou časťou a developerom sa črtalo dobre riešenie, ale investorovi, ako sa hovorí „praskli nervy“ a využil žiaľ v minulosti vydané platné búracie povolenie,“ pokračovala Konrad.

Konrad si s pietou spomenula na rozsiahlu demoláciu továrne na kefy na Radlinského ulici. „Nádherné liatinové stĺpy z Budapešti som našla na skládke v Rači,“ povedala.

Stein je podľa nej vhodný kompromis

Proces ochrany priemyselnej pamiatky pivovar Stein naznačuje podľa hlavnej architektky veľký pokrok v zachádzaní s priemyselným dedičstvom. * „V spolupráci pamiatkový úrad – mesto – investor prišlo z hľadiska ochrany ku akceptovateľnému konsenzu,“* podčiarkla.

Ku kvasiarni s kupolou bolo totiž,a ko prízvukovala, pridané pôvodné schodište a štítová stena. Navyše podarilo sa zachovať v projekte aj pôvodný ráz, keďže sa presadilo riešenie kompaktnej zástavby do Legionárskej a Blumentálskej ulice, pretože budova kvasiarne tam nestála ako solitér.

Exkurz do histórie

Podľa Konrad zatiaľ čo v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia rástla susedná Viedeň ako administratívne centrum monarchie, Bratislava bola doslova mekkou priemyslu. „Továrničky a továrne, mestská vodáreň, plynáreň a elektráreň, bitúnky, či pivovary vznikali v tesnej blízkosti historického mesta a vytvorili okolo neho prstenec priemyselných areálov,“ povedala Konrad.

Sprevádzali ich stavby robotníckych kolónií a vily úradníkov, priemysel vtedy výrazne ovplyvnil rozvoj mesta. Nie sme jediné mesto s takýmto výrazným kultúrno-priemyselným dedičstvom. „Podobná situácia bola napríklad v Barcelone. Prístup v 20. storočí k týmto areálom bol však iný. Mesto takýto obdobný prstenec priemyselných areálov nikdy nepredalo a vo svojej réžii alebo významné objekty zrekonštruovalo pre iné účely, alebo, pokiaľ bol technický stav neudržateľný, na území bývalej fabriky bol založený verejný park s artefaktmi pôvodnej priemyselnej architektúry,“ podčiarkla.

Čo s technickými pamiatkami

Technickým pamiatkam sa v Bratislave a na Slovensku podľa hlavnej architektky venuje niekoľko významných odborníkov, ktorých si prizýva, keď potrebuje radu. „Práca s bratislavským industriálom však nie je len o jeho ochrane, je to aj o jeho konverzii na mestské funkcie a tu vidím potrebu, aby sa na meste, najlepšie na útvare hlavného architekta tejto problematike venoval jeden odborník/ odborníčka,“ vysvetlila.

Aj napriek tomu, že situácia je taká, že stavby a pozemky bratislavského industriálu nie sú až na výnimky v majetku mesta, treba sa im venovať, podčiarkla Konrad. „Aj súkromní investori majú problém s adaptáciou historických priemyselných budov a areálov a v prvom rade mesto by malo byť ich aktívnym partnerom pri definovaní ich nového funkčného využitia z hľadiska potrieb nášho mesta,“ zdôraznila.