FOTO: Tisíce ľudí kráčali cez Petržalku do Hainburgu. Prvýkrát sa nadýchli slobody
Pochod zomkol davy ľudí. Za hranice kráčali celé rodiny. Väčšina Bratislavčanov sa vtedy po prvý raz v živote dostala za Železnú oponu.
Masy ľudí si v jeden mrazivý decembrový deň v roku 1989 prvýkrát kliesnili cestu za hranice. Strihali pritom Železnú oponu, z ktorej odpadávali kusy ostnatého drôtu. Každému sa ušiel kúsok tohto symbolu neslobody a väznenia, pri ktorom zahynuli desiatky ľudí. Tento týždeň (presne 10. decembra) uplynulo 31 rokov od pochodu s názvom „Ahoj Európa“.
Silné emócie
Dav, ktorý sa dal dokopy v Sade Janka Kráľa kráčal cez celú Petržalku do Rakúska. Slováci konečne mohli vidieť hrad Devín aj z opačnej strany. V Hainburgu an der Donau účastníkov pochodu privítal starosta mestečka Johann Ritter. Výlet po Novembri 89 iniciovali vtedajší čelní predstavitelia VPN Ladislav Snopko, Ján Budaj, Martin Bútora a Milan Kňažko.
Ľudia, ktorí sa pochodu zúčastnili, si dodnes pamätajú silné emócie. Prežívali ich nielen Bratislavčania, ale aj obyvatelia rakúskeho mestečka. Boli dojatí. Ponúkali ľudí cukríkmi, koláčmi či teplými nápojmi.
Symbolického „otvorenia Európy“ sa 10. decembra 1989 zúčastnilo približne 50-tisíc ľudí. Niektoré zdroje uvádzajú dokonca až 100-tisíc či 150-tisíc Slovákov a Sloveniek.
Konečne na „druhej strane“
„Bola som tam, celý deň sme strávili vonku, prešli sme do Hainburgua a na brehu Dunaja v strede rieky sa stretli predstavitelia rakúskeho a slovenského verejného života. Obyvatelia dediniek nás vítali, ponúkali pivom, čajom, koláčmi a večer sme sa vracali kyvadlovou dopravou pre matky z deťmi a starých ľudí. Atmosféra bola fantastická. Čakali 10-tisíc ľudí, prišlo vyše 100-tisíc,“ spomína si na sociálnej sieti pani Svetlana.
„Úžasný pocit, pamätám. Išla som aj so spolužiačkou, mali sme sedemnásť. Bolo mrazivo, slnečno, tam sme išli peši spod Mosta SNP, naspäť autobusmi. Skvelý, nezabudnuteľný zážitok,“ pridáva svoje pocity pani Jana.
„Veľmi sme to prežívali, bývali sme aj s troma synmi v Devíne a roky sme zažívali konfrontáciu s neslobodou. V ten deň sa ostnaté ploty začali strihať, o štyri dni ich nadšení vojaci likvidovali bagrami,“ opisuje 10. december 1989 pán Augustín.
O svoj zážitok sa podelila aj pani Marta: „Boli sme tam, celá naša rodinka aj s deťmi 6 a 3 roky, pešo z Petržalky v mrazivom počasí až do Hainburgu pozrieť sa prvý krát za ostnatý drôt. Keď sme si uzimení dali čaj v krčmičke pri golfovom ihrisku, čašník ani nechcel šilingy za čaj, taký bol nadšený z nášho pochodu.“
SMRŤ ho čakala v Petržalke: Desivý osud talentovaného hudobníka, ktorého ROZTRHALI psy
NOVEMBER ´89 na fotografiách z archívu: TAKTO to vyzeralo v bratislavských uliciach
