Smrť ho čakala v Petržalke. Desivý osud talentovaného hudobníka
Tak ako pre stovky iných v časoch socializmu, drsný osud na hraniciach prichystal aj pre mladého chlapca z bývalej NDR krutú ranu. Na petržalskej hranici s Rakúskom ho roztrhali psy strážcov našich „pokojných nocí“. Zomrel, pretože chcel žiť slobodne.
Socialistické pravidlá boli drsné. Ak by chcel niekto čo len nazrieť za Železnú oponu, príkaz znel jasne: Zneškodniť narušiteľa! Pritom nešlo o nepriateľa, ktorý chcel ublížiť, ale o človeka, ktorý chcel žiť slobodne.
V Bratislave dnes odhalili pamätník Hartmutovi Tautzovi z vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky, ktorého v auguste 1986 pri pokuse o útek do Rakúska v Petržalke na smrť dohrýzli vycvičené nemecké ovčiaky.
Mladý, citlivý hudobník z bývalej Nemeckej demokratickej republiky, Hartmut Tautz mal krátko po maturite nastúpiť na základnú vojenskú službu. Dúfal, že ho zoberú do armádneho orchestra. Bohužiaľ pre „nevyhovujúci“ kádrový profil žiadosť mladého klarinetistu zamietli. Zrútil sa mu svet.
Cítil, že žije v neslobode, že sa možno nikdy nebude môcť venovať tomu, na čo mal talent, čo by jeho život napĺňalo. Cítil, že v Nemeckej demokratickej republike dopadne tak, ako tisícky iných v socialistickom bloku, ktorým pre nevyhovujúce názory nedovolili byť hudobníkmi, spisovateľmi, lekármi…
Čítajte aj: Odhalili pamätník obeti železnej opony a komunistického režimu
Tajný sen o slobode
Rozhodol sa preto utiecť za hranice. Matke povedal, že cestuje do Leningradu. Namiesto toho sa ubytoval v internáte Družba v Bratislave a potajme zisťoval možnosti, ako prejsť na druhú stranu – do Rakúska.
Historici zverejnili zoznam 22 zodpovedných za smrť 18-ročného Hartmunta Tautza.
Bohužiaľ, nepočítal s tým, že ostnatý drôt v petržalských Kopčanoch je napojený na centrálu strážcov hranice. Pár minút po tom, čo ho prestrihol, sa za jeho chrbtom ozvalo štekanie psov vycvičených na dolapenie a zneškodnenie „nepriateľov socializmu“.
Dolapili ho v kukuričnom poli a dohrýzli tak, že na následky zranení zomrel.
Hartmut Tautz nenaplnil svoj sen o slobode, nepotešil svet tónmi svojho klarinetu. Presne tak, ako stovky ďalších, ktorí sa pokúsili uniknúť zo sveta bez možností vyjadriť svoj názor a uplatniť svoj talent bez pritakávania socialistickým ikonám.
Čítajte aj: Voľby pod červenou hviezdou: Vopred jasný víťaz a takmer stopercentná účasť
