Stromy v Sade Janka Kráľa trápi hniloba, preschnutie, trhliny aj imelo
Petržalka má konečne spracovaný dendrologický posudok stromov v Sade Janka Kráľa. Množstvo stromov potrebuje odborný zásah v závislosti od stupňa poškodenia.
Aktuálny zdravotný stav stromov v Sade Janka Kráľa v Petržalke je po rokoch známy. Mestská časť, ktorá je správcom tohto najstaršieho verejného parku v strednej Európe, má konečne spracovanú inventarizáciu a dendrologický posudok.
Starostlivosť o stromy
Doteraz bol k dispozícii posudok z roku 2005. „Množstvo stromov potrebuje odborný zásah v závislosti od stupňa poškodenia. Ide napríklad o hnilobu, preschnutie, trhliny, tlakové vetvenie, imelo,“ uviedla Mária Halašková z oddelenia komunikácie s verejnosťou petržalského miestneho úradu. Konkrétne práce budú vychádzať z projektu starostlivosti o stromy, teda dendrologického posudku. Týkajú sa zdravotného a bezpečnostného orezu, redukcie koruny, odimelovania či výrubu.
„Ďalší postup bude smerovať k vypracovaniu komplexného plánu výsadby,“ poznamenala Halašková. V súčasnosti je však otázne, kedy by mal byť vypracovaný, kto ho nechá vypracovať a kto ho bude financovať. Hlavné mesto sa dlhodobo v tejto veci nevie zhodnúť s mestskou časťou.
Magistrát argumentuje zverovacími protokolmi pre petržalskú samosprávu, tá zasa tvrdí, že niektoré vyjadrenia mesta sú zavádzajúce. Mestská časť sa dohaduje s hlavným mestom aj naďalej, medzitým však vysúťažila firmu, ktorá inventarizáciu do konca minulého roka vypracovala a ktorej mestská časť zaplatila.
Plán výsadby
Do konca roka 2018 mal byť pritom vypracovaný plán výsadby, ktorého podkladom mal byť uvedený dendrologický posudok. Zohľadniť má historický kontext kompozície parku s jeho dominantami, jeho plošné a priestorové štruktúry vegetačných prvkov a tiež druhové zloženie parkových porastov.
Uvádza sa to v záväznom stanovisku Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Bratislava z decembra 2015. Ten je miestnym a vecne príslušným orgánom štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu, keďže ide v tomto prípade o historickú zeleň a park je národnou kultúrnou pamiatkou.
Rokovanie
Aktuálne vedie rokovanie vedenie hlavného mesta s vedením mestskej časti. „Z našej strany sme otvorení k dohode,“ skonštatovala Halašková s tým, že mestská časť za svojím tvrdením stále stojí. Hovorí, že niektoré tvrdenia mesta o protokoloch o zverení sú zavádzajúce a mestskej časti z nich nevyplývajú všetky úlohy, o ktorých mesto hovorí.
„Verejné priestranstvá sú jednou z priorít vedenia mesta, preto sa budeme usilovať o konštruktívnu diskusiu a efektívne riešenia v rámci údržby o taký dôležitý verejný priestor, akým je Sad Janka Kráľa,“ prisľúbila hovorkyňa mesta Zuzana Onufer s tým, že hlavné mesto stojí za svojím tvrdením aj naďalej. Odvoláva sa na protokol o zverení zelene do správy mestskej časti z júla 1991 na dobu neurčitú. „Protokol je stále platný,“ zdôraznila Onufer. Rovnako v platnosti je stále podľa nej aj ďalší protokol o zverení z apríla 2012, ktorý súvisel s druhou etapou revitalizácie parku. Ním boli pozemky mestskej časti zverené do konca roka 2032.
Sad Janka Kráľa
Sad Janka Kráľa bol podľa dostupných informácií založený v rokoch 1774 – 1776 s myšlienkou vytvoriť prvý park pre širokú verejnosť. Vznikol na pravom brehu Dunaja na ploche lužného lesa. Postupne bol upravovaný, jeho súčasná podoba je z roku 1839.
V 70. rokoch 20. storočia prešiel park veľkou rekonštrukciou, v roku 2006 zasa výraznou revitalizáciou, pričom bolo údajne odstránených vyše 200 chorých drevín, ktoré nahradili novými. Pribudli aj druhy, ktoré neboli dovtedy zastúpené. Samospráva uvádza, že v súčasnosti v parku rastie takmer 60 druhov drevín.