Staré Mesto dokončilo obnovu Pistoriho paláca na Štefánikovej ulici
Staré Mesto ukončilo najrozsiahlejšiu rekonštrukciu národnej kultúrnej pamiatky za posledné roky - Pistoriho palác.
Bratislavské Staré Mesto ukončilo obnovu Pistoriho paláca. Išlo o najrozsiahlejšiu rekonštrukciu tejto národnej kultúrnej pamiatky za posledné roky, ktorej náklady dosiahli viac ako 666-tisíc eur, z čoho vyše 566-tisíc eur dostala mestská časť z nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu. Samospráve sa podarilo opraviť značne poškodenú strechu paláca, vnútornú a vonkajšiu fasádu, okná a okenné časti a kotolňu.
Kultúrne centrum
„Palác dostáva novú tvár,“ uviedol staromestský starosta Radoslav Števčík. Budova je zároveň zaradená do siete kultúrnych centier na území mestskej časti. Tých samospráva spravuje celkovo päť, okrem paláca ide o Zichyho palác na Ventúrskej ulici či centrá na Školskej a Gaštanovej ulici a na Františkánskom námestí.
Konať by sa tu mohli rôzne aktivity z oblasti kultúry a umenia, ale aj pre spolkovú či komunitnú činnosť, ako aj činnosť mimovládnych organizácií a spoločenstiev menšín a cudzincov. V reprezentačných priestoroch by sa dali organizovať recepcie, rauty, konferencie či debaty. Vhodné sú tiež na svadobné obrady a komorné svadby.
Prvoradým cieľom samosprávy je postupné dobudovanie a sfunkčnenie priestorov tak, aby sa vyznačovali svojou historickou, kultúrnou a umeleckou hodnotou. Palác by mal slúžiť na posilnenie kultúrno-komunitného priestoru. Mestská časť si je podľa starostu vedomá, že na dobudovanie priestorov do reprezentatívnej podoby sú potrebné ďalšie práce i financie. V plánoch je napr. oprava elektroinštalácie či vzduchotechniky v kinosále, ale taktiež revitalizácia dvora. Do prác v spolupráci s pamiatkarmi chce samospráva zapájať aj dobrovoľníkov.
Lekárnikov palác
Palác si dal koncom 90. rokov 19. storočia postaviť lekárnik židovského pôvodu Felix Pisztory. V tom čase bola ulica údajne len vznikajúcou mestskou triedou smerom k Uhorskej kráľovskej železnici a pozemky si skupovali bohatí Prešporčania. Súčasťou komplexu lekárnika bola aj záhrada siahajúca až k dnešnému Slavínu, v ktorej pestoval liečivé rastliny. Z pôvodného vybavenia sa zachovala kovaná brána, umelecké zábradlie, balustráda, krištáľové lustre, mozaiková podlaha v schodiskovej hale, bohatá štuková výzdoba či pozlátené fresky na strope.
Počas druhej svetovej vojny sídlilo v budove nemecké veľvyslanectvo, v období socializmu Leninovo múzeum. Z tých čias sa zachovalo v prízemí niekoľko mramorových tabúľ, na dvoch z nich štátne znaky ČSSR a ZSSR. Bočné krídlo sa v minulosti využívalo ako Dom zahraničných Slovákov, ktorí boli poslednými nájomníkmi do roku 2005.
„Odvtedy je palác prázdny a chátra, hoci bola snaha zmeniť ho najprv na múzeum diel Vincenta Hložníka, neskôr na centrum výtvarného umenia s tým, že najkrajšia sála s freskami by po obnove mohla slúžiť ako reprezentačná a sobášna sieň. K svojej pôvodnej funkcii by sa mohla vrátiť aj tanečná či koncertná sála na prvom poschodí. K vybaveniu bývalého múzea patrí aj socialistické kino v suteréne,“ uvádza na webovej stránke mestská časť.
Pistoriho palác bol v roku 1963 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Situovaný je v chránenom pamiatkovom území Pamiatkovej zóny Bratislava – Centrálna mestská časť a Staré Mesto ju má v správe.
