Pisztoriho palác ožije. Staré mesto má ďalšie kultúrne centrum
Mestská časť spravuje päť kultúrnych centier. Okrem Pisztoriho paláca sú to centrá na Ventúrskej, Školskej, Gaštanovej a na Františkánskom námestí.
Pisztoriho palác na Štefánikovej ulici žiari novotou. S jeho obnovou sa začalo na konci roka 2015. Dnes je palác už takmer kompletne zrekonštruovaný, reštaurátori momentálne pracujú na obnove okien. Ide o časť obnovovacích prác, ktoré sú spolufinancované z nórskeho finančného mechanizmu. Projekt by mal byť ukončený koncom marca. Ak by sa samospráve podarilo nájsť ďalšie peniaze a získať dotácie, má v pláne obnoviť aj interiér.
Priestor pre kultúru
Vynovený Pisztoriho palác sa v decembri minulého roka zaradil do siete staromestských kultúrnych centier. „Nastavili sme systém správy tak, ako sa nám osvedčilo pri ostatných kultúrnych centrách v Starom Meste. Palác sa takto stal ďalším plnohodnotným kultúrnym priestorom,“ vysvetľuje starosta Starého mesta Radoslav Števčík.
Staré mesto v súčasnosti spravuje päť kultúrnych centier. Okrem Pisztoriho paláca sú to centrá na Ventúrskej, Školskej, Gaštanovej a na Františkánskom námestí.
Mestská časť Staré Mesto považuje za najdôležitejšie postupné dobudovanie a sfunkčnenie priestorov. Palác bude slúžiť na posilnenie kultúrno – komunitného priestoru a aj na komerčné účely, ktoré však môžu tvoriť len 20 percent aktivít.
Podujatia pre Staromešťanov
Mestská časť bude v paláci organizovať kultúrne podujatia výstavy, prednášky a využívať priestory na reprezentatívne účely. „Mojim zámerom je začať tu organizovať čo najviac podujatí pre malých i veľkých Staromešťanov a začať ho plnohodnotne využívať. Teším sa, že tento krásny priestor ožije a bude slúžiť nám všetkým,“ dodáva starosta Radoslav Števčík.
Dom lekárnika
Palác si dal koncom 90. rokov 19. storočia postaviť lekárnik židovského pôvodu Felix Pisztory. V tom čase bola ulica údajne len vznikajúcou mestskou triedou smerom k Uhorskej kráľovskej železnici a pozemky si skupovali bohatí Prešporčania. Súčasťou komplexu lekárnika bola aj záhrada siahajúca až k dnešnému Slavínu, v ktorej pestoval liečivé rastliny.
Z pôvodného vybavenia paláca sa zachovala kovaná brána, umelecké zábradlie, balustráda, krištáľové lustre, mozaiková podlaha v schodiskovej hale, bohatá štuková výzdoba či pozlátené fresky na strope.
Z čias, keď slúžil ako Leninovo múzeum, sa zachovalo v prízemí niekoľko mramorových tabúľ, na dvoch z nich štátne znaky ČSSR a ZSSR. Bočné krídlo sa v minulosti využívalo ako Dom zahraničných Slovákov, ktorí boli poslednými nájomníkmi do roku 2005.
