Príbeh štyroch mušketierov z bratislavskej ZOO: Vlci prišli o svojho oddaného brata

Zdroj: ZOO Bratislava

Vlkom v bratislavskej ZOO môžu v súčasnosti ich krásny moderný výbeh ostatné zvieratá závidieť. No nebolo to vždy tak. Hoci bol Vlk eurázijský súčasťou ZOO už od jej vzniku v roku 1960, ich podmienky neboli úplne ideálne. A tak, keď pár vlkov priviedol na svet 9 mláďat, museli sa pracovníci ZOO zamyslieť, čo ďalej, pretože pre takú veľkú skupinu vlkov vtedajší výbeh nestačil. Štyroch mladých samcov teda umiestnili do Oikos Parku v Holandsku.

Návrat domov

„Provizórne životné podmienky vlkov v ZOO boli celé roky našou nočnou morou, a tak sme v roku 2012 spustili kampaň „Aby naše vlky spokojne vyli“. Projektovanie a výstavba nového chovného zariadenia sa stala skutočnosťou vďaka spolupráci s Júliou Hanuliakovou (súčasnou riaditeľkou ZOO) a jej štúdiom Zoo Design v Seattli,“ pripomína na sociálnej sieti ZOO vtedajšiu situáciu.

Krátko pred dokončením nového vlčieho výbehu na jar 2017 prišla z Holandska prekvapivá správa, že štyri „bratislavské“ samce kvôli uzavretiu Oikos Parku museli umiestniť do záchranného centra v Španielsku. Bratislavská ZOO okamžite začala pracovať na získaní vlkov späť. Podarilo sa to 26. mája. Bratia Pontos, Dogos, Amis a D´Artacan vrátili naspäť domov.

Vlky sú inteligentné zvieratá so zložitým sociálnym spôsobom života.

„Vlci boli najskôr vypustení do aklimatizačného výbehu, aby sa postupne udomácnili. Medzi týmito zvieratami panuje veľmi prísna hierarchia, ktorú si každý člen svorky musí vedieť obhájiť. Má veľký význam v období rozmnožovania, pri love, kŕmení, pri ochrane územia, ale mení sa počas rôznych situácii a aktivít vo svorke. Pontos je alfa samec,“ vysvetľuje ZOO.

Po návrate do svojho bratislavského domova sa vlčí bratia rýchlo aklimatizovali a skvelo sa im darilo, až kým neprišla choroba jedného z nich.

Odišiel vlčí brat Amis

Hoci sú to už 12-ročné staršie zvieratá, všetkým vlkom sa v Bratislave skvelo darilo. Jedného dňa však prišla zmena v správaní jedného z bratov. „Amis bol obozretnejší a ustráchanejší ako obvykle, slabšie prijímal potravu a mal neprirodzené držanie čeľuste. Po vyšetrení mu boli nasadené protizápalové lieky, urobili sme všetko, čo bolo v našich silách, avšak agresívnu formu nádoru už nebolo možné vyliečiť,“ konštatuje na sociálnej sieti ZOO Bratislava.

Pre Amisa bola v jeho stave najlepšia eutanázia. Ak ste pravidelnými návštevníkmi ZOO, spomeňte si naňho pri pohľade na jeho statných divých bratov, ktorí si svoju vlčiu pieseň vyjú ďalej.