Prešporský majster kat si za stínanie hláv vlastným mečom účtoval príplatok
Okrem stínania hláv zastávali kati v stredoveku aj množstvo iných funkcií, keďže sa Právo meča v Prešporku neuplatňovalo príliš často. Kat mal na starosti aj mestský nevestinec.
Povolanie kata sa dedilo z otca na syna. Ak sa katovi narodila dcéra, smela sa vydať len do rodiny kata. Ak kat zomrel bezdetný, jeho úrad zostával dlho prázdny.
Kat musel byť zručný vo svojom remesle, musel byť poslušný a telesne aj duševne zdravý. Keď zomrel, mesto malo problém nájsť nového kata. Na remeslo sa nechcel nik podujať, a tak si kata museli požičiavať z iného mesta.
S tým sa ale spájalo množstvo problémov pre mesto. Katovi museli nemálo zaplatiť, museli mu zabezpečiť sprievod, ubytovanie a stravu. Keďže kata nebolo jednoduché ubytovať v niektorom z meštianskych domov, načas prepustili väzňov a kata s pomocníkmi ubytovali v žalári.
Funkcie mestského kata
Prvý žalár zriadilo mesto v pôvodnom Jakubovom dome (dnešná radnica). V 15. storočí v novoupravenej budove zriadili väznicu v suteréne. Nachádzala sa tu levia jama a mučiareň, vedľa ktorej mal kat svoju izbu.
Kat bol správcom radnice. Na radnici udržiaval dvor, zabezpečoval vykurovanie priestorov radnice, čistil verejné budovy a na starosti mal aj odchyt túlavých psov a mačiek.
Keďže Právo meča nebolo v Prešporku využívané tak často, ako v iných mestách, postupne sa funkcie kata v meste kumulovali. Spravoval tiež mestský nevestinec na dnešnej Obchodnej ulici, kde jeho manželka zastávala funkciu gazdinej. K povinnostiam kata patrilo aj pálenie samovrahov.
(Ne)vážený kat
Začiatkom stredoveku kati vykonávali popravy len sťatím mečom alebo sekerou. Svoje remeslo cvičili na stohoch slamy, ktoré nahrádzali hlavy odsúdených. Používali pri tom väčšinou dvojsečný meč.
Boli to majetní ľudia, v krčmách mali vlastný stôl, za ktorý si nik nesadal. V meste bol kat vážený, vykonával záslužné povolanie – trestal zločincov, ktorí sa voči spoločnosti niečím previnili.
Čítajte tiež: Archívne zábery: Kam chodili Bratislavčania pred vznikom multiplexov?
Ľudia si kata prestali vážiť v časoch, kedy sa začal zúčastňovať na mučení – štvrtenie, lámanie kolesom. Manželka kata musela pri špinavých prácach svojmu mužovi pomáhať.
Prešporčania opovrhovali katom napriek jeho potrebnej práci, ktorú vykonával pre spoločnosť. Už nemohol bývať v radnici, musel sa odsťahovať spolu s rodinou do odľahlejšej časti mesta, k mestským hradbám.
Kat vzbudzoval v ľuďoch odpor. V kostole bola pre neho vyhradená lavica, kde sedel so svojou rodinou a pomocníkmi.
Verejné popravy
Popravy boli obľúbeným predstavením ľudu. Nemuselo sa pracovať a krčmy boli plné. Pri popravách asistovali katovi jeho pomocníci, ktorí pred vykonaním popravy odstrihli odsúdenému vlasy, aby nezavadzali pri stínaní. Kat stínal mestským mečom, vlastným len za príplatok.
Za svoje služby dostával od mesta šesť dukátov týždenne. Neskôr predstavoval jeho fixný plat 200 denárov týždenne. Okrem toho dostával zaplatené aj za mučenie.
Štyristo rokov popráv
V Prešporku sa za asistencie kata popravovalo viac ako štyristo rokov. Posledným mestským katom bol Augustín Spindler. Býval na Krížnej ulici, zomrel v sedemdesiatych rokoch 19. storočia.
Tak, ako mal kat vyhradený stôl v hostinci a lavicu v kostole, mal aj vyhradené miesto na cintoríne. Katov pochovávali pri múre cintorína, mimo čestných ľudí. Pri múroch sa pochovávali ľudia z okraja spoločnosti. V niektorých záznamoch sa uvádzajú aj prípady, kedy bol kat pochovaný až za múrom cintorína.
Čítajte aj: Historická pamiatka, o ktorú sa nik nestará. Aká budúcnosť čaká Ludwigov mlyn?
