Oheň na Devínskej Kobyle. Chyba ochranárov?

Ako sa ukázalo, išlo o akciu ochranárov, ktorá však vyvoláva rozpaky.

Zdesenie

„Stále sa mi nechce veriť. To naozaj mohlo Ministerstvo životného prostredia bez komunikácie so samosprávou a hasičmi dopustiť takéto niečo? Kto bude znášať trestnoprávnu zodpovednosť, ak vznikne požiar a bude horieť aj trávnatý porast a les v okolí? “ napísal na sociálnej sieti starosta Devínskej Novej Vsi Dárius Krajčír.

Ako nám vysvetlil, zistil, že ide o akciu Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia. To dostalo povolenie od Ministerstva životného prostredia na to, aby sa staralo o túto lokalitu. Cieľom malo byť ohňom odstrániť náletové invazívne rastliny. „Mne ako bývalému hasičovi sa však zdá veľmi zvláštny postup BROZ-u. Založili niekoľko ohnísk, ktoré strážili len traja ľudia. Čo by sme robili, ak by sa stalo niečo vážne?“ pýta sa Dárius Krajčír.

V súlade so zákonom

Aktivita ochranárov bola zákonná, ale ani Ministerstvo životného prostredia SR nie je úplne nadšené ich postupom. „Na ministerstvo sa v nedeľu podvečer obrátil predstaviteľ mestskej časti so sťažnosťou. Obratom sme sa spojili aj s neziskovým združením BROZ, ktoré danú činnosť vykonávalo. Ide o prírode blízku metódu boja s druhmi, kde sa namiesto chémie použije kontrolované spaľovanie. Výlučne z hľadiska ochrany prírody išlo o činnosť v prospech chránených rastlín, napríklad orchideí," povedal nám hovorca MŽP SR Tomáš Ferenčák.

„Vydané určenie však neoprávňuje neziskové združenie činnosť vykonávať spôsobom, ktorý zbytočne znepríjemňuje život v mestskej časti. Ministerstvo tento svoj postoj už neziskovému združeniu tlmočilo. A rovnako zaistilo, aby sa spojilo s predstaviteľom samosprávy a dohodli si spôsob spolupráce.“

Užšia koordinácia

Ochranárov vzniknutá situácia mrzí. Zdôrazňujú, že všetky aktivity, ktoré robia, majú pomôcť prírode a na obavy nie je žiaden dôvod. „Spaľovali sme biomasu – haluzinu borovíc čiernych. Tieto stromy sú u nás nepôvodné, boli tu umelo vysadené počas socializmu. Odstraňovali sme ich, aby sme vytvorili priestor pre poniklece, hlaváčiky a iné vzácne druhy, pre ktoré je Devínska Kobyla jedinečným miestom." vysvetľuje Pavol Littera z BROZ-u.

„Spaľovanie sme realizovali krátko pred silným dažďom, aby bolo riziko požiaru minimalizované. Boli sme tam celý čas, až kým kopy nedohoreli a následne sme pahrebu poliali vodou. Keď sme odchádzali, už intenzívne pršalo. Myslím, že zabezpečené sme to mali, aj keď uznávam, že to asi vzbudilo obavy. To nás mrzí a radi by sme tomu do budúcna predišli. Už sme ponúkli pánovi starostovi užšiu spoluprácu,“ uzatvára Pavol Littera.