Ničivá povodeň na Dunaji: Živel pripravil o strechu nad hlavou tisícky ľudí
Jedna z najväčších povodní na slovenskom toku Dunaja postihla juh Slovenska pred viac ako polstoročím.
Jedna z najväčších povodní na slovenskom toku Dunaja postihla juh Slovenska pred 55 rokmi. Pretrhla sa dunajská hrádza a pod vodou sa tak postupne ocitlo 46 obcí a mestá Komárno, Dunajská Streda a Kolárovo. Evakuovaných muselo byť takmer 60-tisíc obyvateľov. Celkové škody katastrofálnej povodne prekročili tri miliardy korún.
Intenzívne dažde na juhu
„Bol to rok bohatý na zrážky a veľmi veľa ich spadlo práve v období jari a leta,“ povedal klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
Vplyv na vznik povodňovej situácie na Slovensku mali podľa jeho slov zrážky, ktoré spadli na nemeckom a rakúskom úseku Dunaja, ale napríklad aj v Čechách a na Morave.
„Morava ako prítok Dunaja situáciu veľmi zhoršovala, pretože tadiaľ tieklo veľmi veľa vody,“ uviedol Faško. Napríklad v Skalici v mesiacoch apríl až júl 1965 dosiahol úhrn zrážok dokopy 611 milimetrov, čo bolo viac než priemerne za celý rok.
Podobne veľa pršalo aj v Zohori (484 milimetrov) či na bratislavskom Kamzíku (659 milimetrov). „Celkovo na Kamzíku za rok 1965 napršalo 1071 milimetrov, čo je na túto polohu mimoriadne veľa zrážok,“ doplnil Faško.
Hladina neustále stúpala
Už začiatkom júna 1965 hladina Dunaja dosiahla výšku 7,4 metra, čo spôsobili dlhotrvajúce dažde a topenie alpských snehov. Časté dažde mali nepriaznivé účinky na stabilitu ochranných hrádzí a ich podložia, na mnohých úsekoch sa vyskytovali veľké priesaky.
V polovici júna Dunaj kulminoval v Bratislave pri vodnom stave 910 centimetrov a v Komárne mala jeho hladina ešte o niečo viac. Správy o presakovaní spodných vôd sa množili. Napriek enormnému úsiliu sa nepodarilo zabrániť prietržiam hrádze.
Dunaj ešte 15. júna roztrhol 80 metrov hrádze pri Patinciach. Počas niekoľkých hodín bola obec pod vodou, popoludní dosiahol živel ďalšiu obec, Ižu. Voda zatopila široké okolie a z Komárna urobila ostrov.
O dva dni, 17. júna 1965, dosiahla hladina Dunaja výšku 900 centimetrov a dvíhala sa ďalej. O pol jedenástej sa pod náporom vody roztrhla hrádza medzi obcami Číčov a Kľúčovec. V tom čase bola výška hladiny Dunaja 915 centimetrov a prietok dosahoval 9224 kubických metrov za sekundu. Domy jeden po druhom padali, hustá, špinavá a zapáchajúca voda zaplavila všetko.
Zo zaplavených domov trčali len strechy: Od ľadovej povodne uplynulo 170 rokov
Obrovské škody
Dunajská povodeň v roku 1965 spôsobila na Žitnom ostrove a Podunajskej nížine materiálne škody za viac ako tri miliardy korún. Voda zaplavila 94-tisíc hektárov pôdy. Zo zatopených obcí a osád evakuovali takmer 60-tisíc obyvateľov a 100-tisíc kusov dobytka.
Zničených bolo 3910 domov, poškodených ďalších 6180 obydlí, zamorené boli všetky vodné zdroje z oblasti Žitného ostrova. Na polia, dediny a osady sa vyvalilo asi 1,1 miliardy kubických metrov vody, čo je viac ako trojnásobok retenčného obsahu Oravskej priehrady.
Boj s vodným živlom
Len na zahatanie číčovskej prietrže sa použilo 13-tisíc nákladných áut kamenia, takmer 200-tisíc vriec s pieskom, viac ako 1500 cestných panelov a deväť vlečných člnov naložených kamením.
Keď si už ľudia mysleli, že to najhoršie majú za sebou, tak sa 25. júna toho roku roztrhla ochranná hrádza pri Kolárove, ktoré leží pod úrovňou Dunaja.
Boj s vodným živlom trval skoro mesiac. Protipovodňová komisia ohlásila koniec stavu ohrozenia až 8. júla 1965. Mohlo sa začať s obnovou a odstraňovaním škôd. Zaplavenému Žitnému ostrovu vtedy pomáhalo celé Československo.