Zo zaplavených domov trčali len strechy: Od ľadovej povodne uplynulo 170 rokov

Zdroj: TASR

Dunaj bol od nepamäti nepokojnou riekou. Údaje za posledných 500 rokov hovoria o viac ako stovke povodní, ktoré spôsobili veľké materiálne škody a vyžiadali si aj ľudské obete.

Výročie

Prvé hrádze proti povodniam, ktoré sužovali ľudí usadených na jeho brehoch nariadila budovať panovníčka Mária Terézia. V roku 1773 to umožnilo vznik prvého verejného parku v strednej Európe – dnešného Sadu Janka Kráľa.

Jednou z najhorších bola ľadová povodeň z februára 1850, kedy rozvodnený Dunaj zalial centrum Bratislavy. V stredu od jej vyčíňania uplynulo 170 rokov.

Hladina Dunaja 5. februára 1850 dosiahla výšku 518 centimetrov. Vodný živel si vyžiadal šesť ľudských životov a napáchal obrovské škody. Na príčine boli veľké plávajúce ľadové kryhy, ktoré zahatali koryto a voda bránili pretekať. Stúpajúca hladina sa vyliala na obidva brehy.

Z vody trčali iba strechy domov

Udalosť opísal Emil Portisch v knihe Geschichte der Stadt Bratislava – Pressburg (Dejiny mesta Bratislava – Pressburg, 1933). Odvolávajúc sa na dobové záznamy napísa, že voda zaliala všetky nižšie položené ulice a námestia vnútorného mesta – teda časť Starého Mesta, Zuckermandl, Blumental, Audorf (Starý Háj).

Osobitne zdôraznil, že v dedine Engerau (dnešná Petržalka) bola voda tak vysoko, že zo zaplavených rodinných domov bolo vidno len strechy.

Túto ničivú povodeň pripomínajú dodnes značky a nápisy na viacerých budovách v Starom Meste. Nájdete ich napríklad na rohu Primaciálneho paláca alebo na rohu Uršulínskej a Laurínskej ulice, tam sa nachádza informačná tabuľa vo výške 182 centimetrov nad úrovňou chodníka .

Najstaršie údaje

Najstaršie stopy o povodni na Dunaji sú z roku 1012, úroveň povodní zobrazujú aj znaky kulminačných hladín na zachovaných budovách. Pravidelné merania vodných stavov sa začali až v druhej polovici 19. storočia. Odvtedy sa datuje aj varovná služba, ktorá upozorňovala na nebezpečenstvo povodní výstrelmi z bratislavského hradného vrchu.

Zo zimy v rokoch 1383/1384 pochádza prvá zmienka o zamrznutí rieky v Prešporku, prvá zmienka o ľadovej povodni na Dunaji v oblasti Prešporka je z roku 1408.

V roku 1455 s v meste zaviedol zvyk, že toho, kto prvý prešiel s vozom cez zamrznutý Dunaj na druhú stranu, pohostila mestská rada a dala mu aj peňažnú odmenu. Po nemecky sa táto obyčaj nazývala „Eiswegmachen“, čiže robenie ľadovej cesty.

Kráľ Ferdinand II. tento zvyk zakázal v roku 1626, keď sa odvážny furman s povozom aj s koňmi prepadol pod ľad,

Ľad vytlačil lode na breh

Rieka aj po osudnej povodni z 5. februára 1850 ukázala svoju ničivú silu.

Počas tuhej zimy v rokoch 1927/28 vytlačil ľad na breh všetky plavidlá, ktoré mu stáli v ceste a polámal železné lodné mostíky. O dvadsať rokov neskôr, zamrzla rieka v dĺžke až dvanásť kilometrov.

Letectvo použilo na rozbitie ľadovej prikrývky na Dunaji 250 kilogramov bômb. Voda sa napriek tomu vyliala z koryta a zaliala najmä Petržalku.

Posledné ľadochody sa na Dunaji objavili vo februári 2012 a v roku 2017. Nedosiahli však úroveň zamrznutia Dunaja z februára 1956 a ani toho, ku ktorému došlo na prelome rokov 1963 až 1964. Vtedy Dunaj zamrzol po celej svojej dĺžke od Viedne až po ústie do Čierneho mora. Odvtedy už na takom rozsiahlom úseku nezamrzol.

Chcete dostávať pravidelný prísun čerstvých správ z Bratislavy a okolia? Sledujte nás na Facebooku, Instagrame a Twitteri.