Pamiatky po povodniach ostali na múroch domov
Bratislavu zasiahlo v minulosti niekoľko povodní. Jedna z najväčších sa odohrala v roku 1850. Dnes po nej zostali len pamätné tabuľky na stenách domov.
Vo februári 1850 zasiahla Bratislavu ľadová povodeň. Podľa Slovenského vodohospodárskeho podniku vznikla zastavením ľadochodu a vytvorením bariéry v profile Vlčieho hrdla. Hladina Dunaja prudko stúpala a 5. februára 1850 zaplavila mesto do výšky zodpovedajúcej vodnému stavu 1 123 cm na terajšej vodočetnej late.
Pri povodni zomreli aj ľudia
Voda a pohybujúce sa veľké ľadové kryhy spôsobili rozsiahle škody na budovách pozdĺž toku. Podľa dobových prameňov zahynulo 6 ľudí.
„Voda a veľké ľadové kryhy zaliali celé centrum, aj štvrte Zuckermandel a Blumentál. Hladina Dunaja vystúpila o viac ako päť metrov a v Petržalke vraj trčali iba strechy domov,“ opisuje povodeň Pavlína Morháčová, ktorá je autorkou mapy kultových miest Bratislavy.
Rysky ako spomienka
Spomienku na obete a škody, ktoré povodeň napáchala, pripomínajú dnes pamätné tabule na budovách v centre mesta. Je na nich poznačený letopočet a ryska, ktorá ukazuje, ako vysoko vtedy siahala voda. Mnohé z nich je už aj náročné prečítať.
Rysky môžeme nájsť na budove Starej radnice na Hlavnom námestí, na boku Primaciálneho paláca, na Laurinskej ulici, pri vchode do Slovenskej národnej galérie na Rázusovom nábreží či na rohu Laurinskej a Uršulínskej ulice.
Naposledy zasiahla Bratislavu veľká povodeň v auguste 2002. Situácia bola spôsobená zrážkami v nemeckom a rakúskom povodí toku. Aj po tejto povodni zostala na pamiatku tabuľka s ryskou a dátumom. Nachádza sa na Dunajskom nábreží.
Čítajte aj: Bratislava získala obrovskú príležitosť. Zapojila sa do prestížneho projektu
