Návrat ku koreňom a tradíciám: Andrea Kopecká prepája tradičné s moderným
Bratislavčanka sa spočiatku venovala maľbe, neskôr sa dostala k tetovaniu. Jej štýl je originálny, do kože vpisuje tradičné slovenské motívy.
Andrea Kopecká študovala voľnú tvorbu, grafiku a maľbu na Vysokej škole výtvarných umení. Zlákalo ju však tetovanie. Doposiaľ najdlhšie pracuje na plnofarebnom celotelovom tetovaní s motívmi expresívnej maliarskej abstrakcie.
Priniesla si suvenír
K tetovaniu sa dostala počas štúdia, keď vycestovala na pracovný pobyt do Ameriky. „Na Slovensku som v tom čase asi nikoho s kerkou nepoznala. Tetovanie v Amerike však bolo veľmi rozšírené. Rozhodla som sa, že si domov prinesiem takýto suvenír,“ zaspomínala s tým, že ju proces v štúdiu zaujal a tetovaniu začala venovať väčšiu pozornosť.
Pred samotným tetovaním mala obrovský rešpekt. „Moment, kedy človek skúsi prvýkrát do živého, je rozhodujúci. Je to úplne iné, ako keď sa učí na tréningových neživých materiáloch, ako napríklad syntetickej či bravčovej koži alebo ovocí,“ uviedla.
Tradícia nepodlieha trendom
Venuje sa tetovaniu folklórnych motívov, ktoré sú overené časom. „V dnešných dňoch sa spustila módna vlna a folklórne motívy vidíme takmer všade. Oni tu však vždy boli, ale aj budú. Aj bez toho, aby sme ich mali vytetované, tvoria časť našej identity,“ vysvetlila. „Osobne si myslím, že ak si dá človek vytetovať niečo iba preto, že je to in, oľutuje to. Výšivku by som zaradila medzi tradičné tetovania, aj keď nemá notoricky známu tradíciu, ako napríklad ázijské irezumi alebo americký oldschool, ale jej autorom je tradícia vychádzajúca z našej kultúry, ktorá nepodlieha módnym trendom,“ dodala.
Vzťah k folklóru spája s jej začiatkami. Keď hľadala vhodnú tému, ktorej by sa rada venovala, rozhodla sa vychádzať z toho, čo patrí k našej kultúre. „Hľadala som niečo iné, výnimočné. Ľudia mi posielajú aj vlastné zdroje, ktoré používam pri tvorbe personalizovaných motívov. Takto nosia vytetovanú výšivku, ktorej autorkou bola napríklad ich prababka. Takisto spolu nachádzame inšpiráciu v ľudovej architektúre, modrotlači, háčkovaní či paličkovej čipke,“ objasnila.
Vplýva viacero faktorov
Pri tvorbe návrhov často vychádza z výtvarného umenia a techník, s ktorými sa stretla počas štúdia. „Používam všetky maliarske a kresliarske prvky, ktoré mám rada, imitujem ich na ľudskej pokožke. Na tento živý materiál však človeka nepripraví žiadna škola, na koži platia určité obmedzenia. Motív treba vedieť prispôsobiť tak, aby fungoval aj v líniách tela, aj pod vplyvom času a starnutia,“ prezradila.
Denne sa stretáva s rôznymi požiadavkami ľudí. Sú takí, ktorí prídu s konkrétnymi návrhmi, ale i takí, ktorí nechajú výber motívu na ňu. „Ako sa hovorí – koľko ľudí, toľko chutí. Nerada sa staviam do pozície tatéra, ktorý za človeka vymyslí tému. Na druhej strane, najlepšie sa mi pracuje, ak má človek hrubú predstavu a mne nechá priestor na spracovanie motívu,“ skonštatovala.
Návrat k voľnej tvorbe
Jej obľúbeným miestom je štúdio. Voľný čas trávi s kamarátmi, na výstavách alebo v prírode, kde relaxuje. Nad odchodom do zahraničia neuvažuje. „Moja práca je špecifická, mám jej pomerne veľa a baví ma. Tému slovenského folklórneho tetovania som bola prezentovať napríklad na Pecha Kucha night v Osle. Prezentácii našej kultúry na podobných platformách som otvorená,“ poznamenala.
Tetovanie sa stalo jej prácou aj záľubou. „V najbližšej dobe plánujem urobiť len jednu zmenu, a to vytvoriť si podmienky na voľnú tvorbu a venovať sa viac maľbe. Takmer dva roky som sa jej nevenovala a už mi to chýba,“ uzavrela Andrea Kopecká.
