Mesto sa voči rozhodnutiu pamiatkarov o vyhlásení Mosta SNP za kultúrnu pamiatku odvolalo

O tom, že Most SNP je ikonickou stavbou, ktorá si zaslúži štatút národnej kultúrnej pamiatky, niet pochýb. Pamiatková ochrana sa ale vzťahuje aj na estakády, ktoré sú len pridruženou inžinierskou stavbou.

V polovici mája vyhlásil Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (PÚ SR) Most SNP za národnú kultúrnu pamiatku (NKP). Podľa rozhodnutia PÚ SR majú pod pamiatkovú ochranu spadať nielen oceľové mostné teleso s pylónmi a reštauráciou, ale aj tzv. nájazdové rampy na most – estakády.

Práve tie by mohli byť pre budúcnosť Starého Mesta problémom.

Ustúpili mostu

História Mosta SNP sa začala písať pred 46 rokmi. Dnes spája historické centrum mesta s najväčším sídliskom na Slovensku, Petržalkou. Niektorí Bratislavčania ale majú na Most SNP ťažké srdce, pretože jeho výstavbou bol zničený súvislý prechod centrom mesta, veľká časť Rybného námestia aj Židovská štvrť, spolu so vzácnou židovskou synagógou pri Dóme sv. Martina.

Samotní autori mosta pritom disponovali aj variantom, v ktorom by vyústenie mosta narušilo historické centrum mesta oveľa menej a obchádzalo by aj synagógu. Žiaľ, tento návrh nebol zrealizovaný.

Toto všetko padlo za obeť necitlivo umiestneným estakádam, ktoré v prípade, že nebudú vyňaté spod pamiatkovej ochrany, zabránia prepojeniu Starého Mesta s nábrežím a najmä novým podhradím. Organické rozšírenie centra do historickej stopy by sa stalo utópiou.

Jedinečná príležitosť

Mesto má teraz jedinečnú príležitosť napraviť škody komunizmu. V súčasnosti totiž existuje projekt, ktorý by mohol zanedbané a nefunkčné podmostie zmeniť na živý kultúrny priestor, ktorý by bol súčasťou najväčšej pešej zóny v Európe. Tiahnuť by sa mohla od Michalskej cez Vydricu až po Zuckermandel a k Mostu Lafranconi, okrem toho by vznikli nové prístupové cesty na hrad.

O tom, že Most SNP je jednou z dominánt hlavného mesta a je ikonickou stavbou, ktorá si zaslúži štatút národnej kultúrnej pamiatky, niet pochýb. Estakády sú však len dopravnými tepnami. Ak nebudú vyňaté spod pamiatkovej ochrany, obmedzia možné prepojenie novej Vydrice so Starým Mestom.

Práve nájazdové rampy rozširujú most na staromestskej strane dvojnásobne a nesú veľký podiel na tom, aká veľká časť Starého Mesta musela byť zbúraná. Ak by rampy zostali pod pamiatkovou ochranou, zakonzervujú súčasný stav nevyhovujúceho umiestnenia Mosta SNP v centre Bratislavy.

Nešťastné rampy

Na názor ohľadom Mosta SNP ako NKP sme sa opýtali Petra Gera, ktorý 30 rokov pracoval pre hamburský magistrát a 12 rokov viedol stavebný rozvoj mesta Hamburg. Most SNP je podľa neho z dnešného hľadiska rozvoja Bratislavy na nesprávnom mieste.

„Nakoľko bol koncipovaný v dobe, kedy bola dôležitosť individuálnej dopravy prioritná, a to v celosvetovej mierke, jeho umiestnenie neiniciovalo širšie poňatie, vytvorenie vízie rozvoja centra mesta na ďalšie desaťročia,“ povedal pre Bratislava24.sk Ge­ro.

V otázke nájazdových rámp má jasno: „Konštrukcia mostu musí byť upravená tak, aby boli jeho nájazdové rampy odstránené.“

Podľa Gera bude most z pohľadu vízie tvorby centra Bratislavy ako mesta prevažne pre peších v budúcnosti potrebné zásadne pretvoriť. „Jeho rampy a tzv. konštrukčné prívesky je preto určite potrebné vyňať z akéhokoľvek zakonzervovani­a,“ dodal.

Podmostie podľa neho musí byť následne riešené tak, aby sa dalo z Hviezdoslavovho námestia pozvoľna prejsť k River Parku, nábrežnej promenáde a novej Vydrici. „Hľadať čo možno najjednoduchšie, transparentné riešenie, v ktorom musí byť genialita zapojenia, zatraktívnenia Rybného námestia. Podmostie by malo byť šíre, svetlé a tzv. magnetové, peších priťahujúce objekty na strane Novej Vydrice,“ dodal Gero.

Čo bude ďalej?

Aby bolo možné zachrániť staromestskú stranu a rampy prerobiť, proti rozhodnutiu PÚ SR o vyhlásení Mosta SNP za kultúrnu pamiatku by sa musel niektorý z účastníkov konania odvolať. Informovali sme sa teda na PÚ SR. Podľa Dariny Bróskovej z PÚ SR, proti rozhodnutiu o vyhlásení Mosta SNP za NKP sa odvolali Hlavné mesto SR Bratislava, Mestská časť Staré Mesto aj spoločnosť Vydrica, a. s., ktorá tvrdí, že je tiež účastníkom konania a ktorá je stavebníkom stavby „Bratislavské podhradie – Vydrica“, umiestnenej na mieste, kde sa nachádza nájazd mostný ľavobrežný.

„Hlavné mesto SR Bratislava sa odvolalo v časti: nájazd mostný pravobrežný a nájazd mostný ľavobrežný, Mestská časť Staré Mesto žiada odvolací orgán (Ministerstvo kultúry SR) zrušiť rozhodnutie a vrátiť vec na ďalšie konanie a spoločnosť Vydrica a. s. sa odvolala v časti – nájazd mostný ľavobrežný,“ informovala Brósková.

V prípade, že účastníci konania v spore s PÚ vyčerpajú všetky možnosti na odvolanie, budú musieť spor riešiť súdnou cestou.

Stále je teda šanca, že by v Bratislave mohla vzniknúť najväčšia pešia zóna v Európe. „Priority sa tak, ako všade inde v Európe budú meniť a bolo by takmer katastrofou, keby sme dnes rozšírenou pamiatkovou ochranou vedome dali šach mat prepojeniu historického centra s jeho organickou západnou časťou,“ uzavrel Gero.

Zdroj: bratislava.dnes24.sk

Odporúčame