Rôzne

Karlova Ves chce bežný asfalt a betón meniť za vodopriepustný povrch

Priepustný povrch chce mestská časť preferovať nielen pri budovaní nových spevnených povrchov, ale hlavne pri rekonštrukčných prácach či bežných opravách.

Ilustračný obrázok k článku Karlova Ves chce bežný asfalt a betón meniť za vodopriepustný povrch
4
Galéria

Karlova Ves chce postupne meniť povrch chodníkov a zhromažďovacích priestorov a všade tam, kde je to možné, budovať priepustný povrch. "Je to spôsob, ako znížiť negatívny dôsledok intenzívnych lejakov, prípadne povodňovej vlny a zároveň i umožniť odparovanie vody späť do prostredia, čím sa zníži prehriatie vzduchu v teplých letných mesiacoch,“ ozrejmila Zuzana Hudeková z referátu riadenia projektov miestneho úradu Bratislava-Karlova Ves.

Ekologické riešenie

Priepustný povrch chce mestská časť preferovať nielen pri budovaní nových spevnených povrchov, ale hlavne pri rekonštrukčných prácach či bežných opravách. Prvým väčším pripravovaným projektom je výmena asfaltových chodníkov za priepustný ekologický povrch v areáli škôlky na Borskej ulici. "Pôjde o finančne náročnú aktivitu, preto sme vo fáze prípravy žiadosti o dotáciu,” informovala vedúca referátu riadenia projektov karloveského úradu Lenka Nemcová.

Finančne náročný projekt

Ambícia zavádzať vodopriepustné povrchy musí rátať s finančne náročnejšou realizáciou, kompenzáciou za vyššie vstupné investície by však mala byť úspora pri platbách vodného a stočného, ktoré samospráva platí za verejné priestory vo svojom vlastníctve či v správe.

Hudeková takisto pripomenula, že k pozitívam priepustných plôch patrí ich dlhá životnosť a tiež to, že chodníky s týmito povrchmi sa vyznačujú lepšou priľnavosťou počas dažďa či v snehových podmienkach. Dôležitou výhodou je aj svetlý odtieň vodopriepustných povrchov, ktorý lepšie odráža slnečné žiarenie.

Znižovanie podielu nepriepustných povrchov je zároveň ďalšou z možností optimalizácie vodného hospodárstva mestských sídel. "Dažďová voda stekajúca zo striech a nepriepustných povrchov zaťažuje nielen kanalizáciu, ale najmä čistiarne odpadových vôd (ČOV). V nich sa musí dažďová voda čistiť spolu s odpadovou napriek tomu, že jej kvalita si vo väčšine prípadov čistenie vôbec nevyžaduje. Takto sa zbytočne zvyšujú prevádzkové náklady vrátane energetickej spotreby ČOV,“ upozornila Hudeková.

Karlova Ves
4
Galéria

Ak chcete dostávať pravidelný prísun aktualít z Bratislavy a okolia, sledujte nás na Facebooku, Instagrame a Twitteri.

Zdroj: TASR

Rýchle správy

Najčítanejšie