Duchovné Vianoce: Lucia Štasselová vníma sviatky ako príležitosť na zamyslenia a modlitby

Vianoce sú tento raz pre pandémiu v mnohých rodinách iné ako v predošlých rokoch. Kontakty s rodinami sme museli poobmedzovať, aby sme sa navzájom neohrozovali. Viceprimátorka Lucia Štasselová tiež obmedzila kontakty na stretnutia v exteriéry, prípadne na telefonické vinšovanie. Pre Bratislava24 však poodhalila, ako v jej krásne veľkej rodine vyzerajú sviatky v lepších časoch.

Máte veľkú rodinu, ako u vás vyzerajú Vianoce? Zídete sa všetci spolu pri štedrovečernom stole, alebo to dávkujete postupne?

Keďže nás je dokopy s partnermi našich detí a vnúčatami naozaj veľa, priamo na Štedrý deň sme každý na večeru doma, s výnimkou rodiny mladšej dcéry, s ktorou bývame v jednom dome, na dvoch poschodiach. S nimi sa vždy spojíme. Zároveň sa ale všetci po večeri zídeme v dome mojich rodičov, teda u starých rodičov mojich detí. Tam sa stretneme celá široká rodina, ktorá sa dnes už skladá z rodín mojej sestry a brata. Pod oknami zaspievame vždy tú istú záhorácku koledu a zavinšujeme im tradičnú vinšovačku. A tam si aj vymieňame darčeky, je to neuveriteľný ruch a uisťovanie sa, či ten či ten darček je naozaj pre toho či tamtoho. Nakoniec si spolu zaspievame koledy a vianočné pesničky, a niektorí sa vyberú aj na polnočnú omšu. No a spoločné stretnutie mojej rodiny s našimi deťmi a vnúčatami mávame zvyčajne v niektorý z nasledujúcich vianočných dňoch.

Ste veriaci, ako prežívate advent a Vianoce – čo predovšetkým pre Vás tieto sviatky znamenajú?

Vianoce sú pre nás nemysliteľné bez pripomienky narodenia Ježiša Krista. Uvedomujeme si ich ľudový rozmer, ešte oveľa dôležitejší však je čas pred Vianocami – advent. Vtedy je čas na stíšenie sa, na zrieknutie sa vecí alebo návykov, ktoré nás vyrušujú, na malé pravidelné spoločné rodinné zamyslenia či modlitby za nás, či za iných členov rodiny, alebo jednoducho za tých, ktorí nemajú také šťastie ako my.

Samotný Štedrý večer je potom už len vyvrcholením symbolických príprav na príchod Pána v duchu biblického „pripravte cestu Pánovi“. Preložené do moderného jazyka to chápeme tak, že je tu čas prehodnotiť svoj život a vzdať sa vecí či návykov, ktoré nám bránia, prežívať ho plnohodnotne.

Chodievate na polnočnú omšu?

Chodievame nepravidelne, v závislosti od únavy. Ja si po všetkých stretnutiach a prípravách a darčekoch občas sama rada v tichu posedím doma a idem na omšu až na Prvý sviatok vianočný. Obyčajne na polnočnú omšu chodia dospievajúce deti.

Máte v rodine mnoho malých detí – sú Vianoce s deťmi iné? Viete to porovnať? Mali ste vôbec niekedy Vianoce bez malých detí?

No, skúšam si spomenúť. Keďže nášho najmladšieho syna sme mali dosť neskoro po prvých štyroch, stále bolo v dome nejaké malé dieťa. A keď on sám dorástol, Vianoce s nami trávia už naše vnučky a vnúčatá. Zatiaľ sme teda na Vianoce stále s malými deťmi.

rozhovor pokračuje pod galériou

Aké sú vaše vianočné jedlá?

Máme také klasické záhorácke menu – oplátky s medom, šošovicová a rybacia polievka, kapor so zemiakovým šalátom, slivkový kompót na záver, ku ktorému som, kým s nami žili svokrovci z Martina, pridávala kapustnicu.

Máte nejaké špeciálne zvyky, ktoré nemôžu chýbať?

Tým zvykom je, že po Štedrej večeri všetci traja súrodenci so svojimi deťmi a teraz už aj s ich deťmi vyštartujeme za mojimi rodičmi a pod oknami im spievame koledy. Potom chvíľu posedíme u nich v dome, prespievame celý katolícky vianočný spevník, rozbalia sa darčeky, ktoré moja 86 ročná mama stále pre všetkých pripravuje a ide sa na polnočnú. Je to vždy veľké emocionálne stretnutie, nepočuť vlastného slova, gitary brnkajú, deti pištia nad darčekmi…

Ako je to u vás s darčekmi? Aké si najviac ceníte?

V poslednej dobe sa snažíme záplavu darčekov redukovať a trošku sa dohadujeme, čo ešte má zmysel a kde záplava darčekov narobí viac škody ako úžitku. Stalo sa mi to osobne pri Vianociach, keď boli s nami prvé dve vnučky: celý mesiac december ako som sa tak prechádzala po meste, mala som pocit, že im musím toto a hento darovať, lebo je to pekné, výchovné, či sa im to zíde. Ušlo mi, že je ich naozaj veľa. Dostala som peknú príučku, keď deti na Štedrý večer ostali stáť bezradné, čo s takou kopou podnetov. Odvtedy sa snažím si dávať pozor a rozkladám svoju pozornosť aj mimo rodiny a pomoc iným ľuďom, ktorí to potrebujú.

Čo by ste Bratislave zaželali na Vianoce v tomto zvláštnom roku?

Najmä by som si želala, aby obyvatelia čo najskôr pocítili všetky tie výrazné zmeny, ktoré pri riadení mesta zavádzame. Sú to dlhé procesy a výsledky sa nedostavujú hneď. A druhú vec, ktorú si želám pre nás všetkých je, aby sme dokázali v kľude a porozumení zvládnuť pandémiu a čím skôr sa mohli vrátiť do „normálne“ života, poučení a posilnení.