Cintorín plný TAJOMNA: Staré hroby obrastené brečtanom navodzujú ZIMOMRIAVKOVÚ atmosféru
V historickej časti Bratislavy sa nachádza Cintorín pri Kozej bráne, ktorý svojou tajomnou atmosférou dostane nejedného návštevníka.
Cintorín nájdete v mestskej časti Staré Mesto medzi ulicami Palisády, Šulekova a Bradlianska. Keďže sa nachádza v pôvodne evanjelickej časti Bratislavy, pochované sú na ňom evanjelické rodiny.
Vyhlásený za kultúrnu pamiatku
Hoci je cintorín, spolu s viacerými náhrobkami, vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, jeho stav tomu príliš nenasvedčuje. Mnohé náhrobky sú poškodené a prejavuje sa na nich sila času. Napriek tomu je cintorín významným pietnym miestom v Bratislave a okoloidúci tu môžu vidieť mená viacerých významných obyvateľov mesta.
Vznik cintorína je spojený s cisárom Jozefom II., ktorý nariadil uzavrieť cintoríny v blízkosti obývaných plôch a zriadiť nové, vo väčšej vzdialenosti od ľudských obydlí.
Nariadenie vzniklo z hygienických dôvodov a dotklo sa aj evanjelického cintorína v Prešporku. Hľadať sa teda museli iné priestory a v roku 1783 kúpil Prešporský evanjelický cirkevný zbor pozemok pri Kozej bráne smerom na Malé Karpaty.
Hrobka uhorského šľachtica
Okrem viacerých zaujímavých náhrobkov sa na cintoríne nachádzajú dve významné stavby. V južnej časti cintorína stojí arkádová hrobka uhorského šľachtica a baróna Jána Jesenáka. Druhou stavbou je bývalá rozlúčková kaplnka, ktorej priečelie je obrátené do ulice Palisády.
Na Cintoríne pri Kozej bráne je pochovaných viacero významných osobností bratislavského života.
Pozornosť si zasluhujú napr. hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella, vynálezca Ján Bahýľ, divadelný režisér Miloš Pietor, architekti Christian Ludwig a Jindřich Merganc, pedagóg Ján Pravdoľub Bella či historik Ján Kvačala.
Cintorín sa využíval do roku 1950. Dnes slúži už len ako spomienkové miesto a návštevníci prechádzajúci uličkami cintorína môžu objavovať ďalšie významné mená na náhrobných kameňoch obrastených brečtanom a nasávať tajomnú atmosféru tohto miesta.
