Bratislavské krematórium nám môžu závidieť aj v Škandinávii: Spája človeka s prírodou

Urnový háj v Bratislave – Lamači možno považovať za jeden z najkrajších čo sa týka tvorby pohrebísk v minulom storočí. Objekt krematória postavili v roku 1968 podľa návrhu architekta Ferdinanda Milučkého. Autor bol predstaviteľom neskorej moderny.

Človek a príroda

Areál krematória by sme mohli prirovnať k škandinávskej architektúre – kladie dôraz na prepojenie človeka s prírodou. Pôsobivé sú najmä veľké presklené steny obradnej miestnosti, cez ktoré pri smútočnom obrade presvitá svetlo a prepája sa interiér s exteriérom. To navodzuje pocit dávnej a večnej spätosti s prírodou.

Krematórium začalo svoju prevádzku v roku 1969. V parku v okolí obradnej budovy sa nachádza približne 12-tisíc urnových miest.

Urnový háj je miestom posledného odpočinku hercov Samuela Adamčíka, Andreja Bagara, Paľa Bielika známeho z úlohy Jánošíka, Františka Dibarboru či Martina Gregora.

Miesto posledného odpočinku tam našiel aj významný grafik a ilustrátor Albín Brunovský, ktorý bol hlavným predstaviteľom fantazijného realizmu druhej polovice 20. storočia. Ilustroval množstvo kníh pre deti a mládež. Z politikov tu majú hrobové miesto Vladimír Clementis, Ladislav Novomeský aj Karol Šmidke.