Ilustračný obrázok k článku Ak dievky nevyšibali, hrozilo im, že oprašivejú. Aké ďalšie tradície mali starí Prešporáci?
Zdroj: TASR/Roman Hanc

Ak dievky nevyšibali, hrozilo im, že oprašivejú. Aké ďalšie tradície mali starí Prešporáci?

V Prešporku a okolitých dedinách, ktoré sú dnes súčasťou Bratislavy, sa hlavne šibalo. Polievačka nebola súčasťou tunajších zvykov.

Eva Sládková Rôzne Správy
Eva Sládková Rôzne Správy

Ak dievky nevyšibali, hrozilo im, že oprašivejú. Aké ďalšie tradície mali starí Prešporáci?

V Prešporku a okolitých dedinách, ktoré sú dnes súčasťou Bratislavy, sa hlavne šibalo. Polievačka nebola súčasťou tunajších zvykov.

Ilustračný obrázok k článku Ak dievky nevyšibali, hrozilo im, že oprašivejú. Aké ďalšie tradície mali starí Prešporáci?
Zdroj: TASR/Roman Hanc

Tradície Veľkonočného pondelka boli trochu iné v starom Prešporku a iné v okolitých dedinách, ktoré sú dnes už súčasťou Bratislavy. Vajnory, Dúbravka, Lamač aj Karlova Ves a ďalšie mestské časti boli malebnými dedinkami, kde mala oslava týchto sviatkov vidiecky charakter.

Korbáče

„Na celom západnom Slovensku sa najmä šibalo, polievanie prišlo neskôr. Chlapci mali dievčatá symbolicky vyšibať veľkými korbáčmi, ktoré mali 3 až 7 metrov. Museli si ich robiť z čerstvého prútia, obyčajne z vŕby. Nešlo o to, aby bolo dievča zbité alebo ponížené. Mladý muž mal cez ten jarný prútik naliaty miazgou preniesť na dievča šťastie a silu. Dotkol sa jej rúk, aby bola šikovná, bokov, aby keď príde čas, porodila veľa zdravých detí a nôh, aby sa vedela okolo gazdovstva šikovne zvŕtať. To bola veľmi stará symbolika,“ vraví etnologička Katarína Nádaská.

V minulosti sa šibali len slobodné dievčatá. Tie dávali chlapcom kraslice, ktorým pôvodne dominovala červená farba.

„Ak sa dievčine páčil nejaký mládenec, pripravila špeciálne vajíčko, do ktorého mohla zakomponovať ľúbostný veršík. Takéto vajíčka sa volali písanky.“

Voňavky

Meštiaci v starom Prešporku slávili Veľkonočný pondelok trochu inak. Chodilo sa najmä po širšej rodine.

„Zaujímavosťou je, že práve v Bratislave sa v meštianskych rodinách začala používať na oblievanie žien voňavka. Bolo to niekedy koncom 19., začiatkom 20. storočia. Celkom sa to ujalo a tradícia pokračovala aj počas socializmu,“ dodáva Katarína Nádaská.

Na vidieku sa pomerne dlho udržal zvyk šibať len slobodné dievčatá a chlapci si dali záležať na tom, aby vyšibali naozaj všetky.

„Mládenci mali povinnosť vyšibať všetky slobodné dievčatá do radu. Vravelo sa, že ktorú nevyšibú, tá oprašivie.“

Neskôr sa však všade začali tradície modifikovať.

„Okolo 30. rokov 20. storočia sa už zvyky trochu menili. Napríklad chodievali šibať aj malí chlapci s otcami, toto kedysi nebolo zvykom. Už sa nešibú len slobodné dievčatá a zmenila sa aj výslužka. Chlapci dostávali peniaze, neskôr prišla éra čokoládových vajíčok a zajačikov.“

Deformácia zvykov

Etnologičke sa nepáči, že zvyky, ktoré mali svoju krásnu symboliku, sa neskôr zdeformovali.

„V minulosti nikdy nešlo o nejakú brutálnu šibačku, ani o množstvo alkoholu. Je škoda, že sa tradícia zdeformovala a ani aktéri netušia, prečo to šibanie či oblievanie vlastne robia,“ uzatvára etnologička.

Veľká noc v starom Prešporku a okolí

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Magazín