Ako sa kedysi oslavovala Veľká noc v Bratislave?

Zdroj: TASR

V týchto dňoch slávime najväčšie kresťanské sviatky. Väčšina z nás si Veľkú noc spája predovšetkým s tradičnou šibačkou či oblievačkou. Tieto zvyky sa však postupne vytrácajú a najmä ľudia z mesta zvyknú veľkonočné obdobie využiť skôr na oddych, návštevu priateľov alebo sa venujú úplne iným aktivitám. Ako to ale vyzeralo v Bratislave kedysi?

Šibačka aj polievačka

Na Veľkú noc dominovala predovšetkým šibačka, čerstvo pletenými vŕbovými šibákmi. Tie si mládenci zapletali z ôsmych prútov a hotové korbáče boli niekedy dlhé aj cez dva metre. V niektorých okolitých obciach sa v minulosti okrem šibania aj polievalo. V meste sa namiesto vody používali aj rôzne voňavky. „Za šibačku dostal mládenec ručne zdobené vajíčko ako symbol nového života a lásky, a taktiež stužku na korbáč,“ povedala pre Bratislava24.sk etnologička Katarína Nádaská.

Tradičnú šibačku môžete v súčasnosti zažiť napríklad vo Vajnoroch, kde muži aj chlapci chodia dokonca v krojoch a pre dievčatá a ženy majú častokrát pripravené aj vedro s vodou.

Plný stôl dobrôt

K veľkonočným sviatkom nepochybne patrí aj hodovanie a stôl plný skvelého jedla. Iné to nebolo ani v minulosti. „V Bratislave sa na Veľkú noc pieklo kozľa alebo jahňa. Nemohli chýbať klobásky, údená šunka, chren, medvedí cesnak a jedli sa aj vajíčka na tvrdo. Gazdinky piekli bábovky, baránka z piškótového cesta, štrúdľu s tvarohom, makom či bratislavské rožky,“ povedala Nádaská.

Veľká noc, to nebola len zábava a hojnosť jedla. Na Bielu sobotu popoludní chodili rodiny k Božiemu hrobu a večer po zotmení na vzkriesenie. „V nedeľu skoro ráno si gazdinky išli dať v košíčku posvätiť jedlo, ktoré potom slávnostne konzumovala celá rodina. Počas Veľkonočnej nedele sa chodilo aj na prechádzky na Železnú studničku,“ prezradila nám Nádaská.

Veľkonočný pondelok sa niesol v znamení už spomínaného šibania a oblievania. Popoludní, keď už boli všetky ženy vyšibané, bol čas na návštevu priateľov alebo známych.

Ilustračný obrázok