Pred sto rokmi bol v Bratislave počas Veľkej noci poriadny hluk. Čo si mládenci nenechali ujsť?
Veľký piatok patrí u kresťanov k najvýznamnejším sviatkom. Je súčasťou Veľkonočného trojdnia, s ktorým sa v Bratislave spájali špecifické tradície.
Ani v Bratislave veľkonočné tradície nevymizli, aj dnes si mnohí vyzdobujeme príbytky, nechýbajú pekné vajíčka v košíkoch, vetvičky bahniatok, ani sviatočné dobroty. V minulosti však mali starí Prešpuráci aj iné zvyky, ktoré sa však do dnešných dní veľmi neuchovali.
Trojdnie
Už na Zelený štvrtok večer sa začína takzvané Veľkonočné trojdnie, ktoré je v rímskokatolíckej cirkvi vrcholom celého liturgického roka, a trvá až do nedele.
„Už vo štvrtok večer sa zaväzovali zvony, hovorilo sa, že letia do Ríma. Ticho však nebolo. Chlapci vzali rapkáče, behali s nimi po uliciach a rapkalo sa aj v kostoloch. Toto trvalo až do soboty,“ vraví etnologička Katarína Nádaská.
Veľký piatok je mimoriadne významným dňom ako pre katolíkov, tak aj pre evanjelikov. Spomínajú na ukrižovanie Krista. V tento deň sa preto nerobili žiadne práce, bol to deň pokoja, všetci si oddýchli.
Bratislavské pašie
„V Prešporku bola už od stredoveku tradícia, že sa tu hrávali pašie pred každým chrámom. Bola to úžasná forma ľudového umenia, na ktorú sa Prešpuráci vždy veľmi tešili. Napríklad pred kostolom Františkánov to herci nacvičovali už pol roka, ľudia ich tam chodili obdivovať a bol to zaujímavý prvok v príprave na slávenie sviatkov,“ dodáva etnologička.
V tento deň sa robili aj krížové cesty, svahy Kalvárie boli osvetlené množstvom lampášov. Prešpuráci si v piatok užívali ešte pokoj a pôst, zmenilo sa to až počas víkendu.