Podvod na Bratislavčanoch? Zvýšenie daní z nehnuteľností preskúma prokurátor

AKTUALIZOVANÉ O STANOVISKO MESTA

Dragun tvrdí, že podanie pripravil v spolupráci s advokátskou kanceláriou a je presvedčený, že primátor Matúš Vallo a jeho tím porušili zákon. Najskôr totiž mali o zvýšení daní hlasovať zastupiteľstvá mestských častí.

"Považujem za bezprecedentné, že obišli miestne zastupiteľstvá a na názor sa pýtali len starostov a tým obišli zákon o Bratislave a štatút hlavného mesta,“ skonštatoval Miroslav Dragun.

Pozmeňovací návrh

Ako sa píše v podnete, návrh neprešiel ani riadnou diskusiou, v rámci ktorej by sa k nemu vyjadrila verejnosť a podnikatelia. Navyše, mestské zastupiteľstvo napokon hlasovalo o inom návrhu, ako pôvodne prišiel do pléna. Pred hlasovaním totiž poslanec Rastislav Tešovič podal doplňujúci návrh. „Obsahom tohto pozmeňujúceho návrhu bola úprava zón a úplná zmena sadzieb dane za nehnuteľnosti, ktorá sa plošne takmer zdvojnásobila,“ píše sa v podaní na prokuratúru. Keby šlo podľa podávateľa všetko tak, ako má, na schválenie VZN by mestské zastupiteľstvo potrebovalo vyššie kvórum, teda by zaň muselo zahlasovať viac poslancov.

Podvod?

S touto interpretáciou súhlasí aj mestský poslanec za Rusovce Radovan Jenčík. Ten takisto zvažuje vlastné podanie na prokuratúru a jeho hodnotenie celého procesu je ešte oveľa tvrdšie. „Bol to veľmi nekorektný postup. Dokonca si dovolím tvrdiť, že šlo o podvod na Bratislavčanoch,“ vraví Jenčík.

Bežný postup

Rastislav Tešovič odmieta, že by šlo o podvod. Vraví, že návrh dostali mestské časti k dispozícii a mohli sa k nemu vyjadriť. Dodáva, že návrh VZN o dani z nehnuteľnosti z dielne magistrátu hlavného mesta riadne prešiel príslušnými odbornými komisiami hlavného mesta a mestskou radou a mohla ho tiež pripomienkovať široká verejnosť.

„Na zasadnutí samotného mestského zastupiteľstva však môžu svoje právo legislatívnej iniciatívy využiť aj mestskí poslanci prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov. Čiže schválený návrh VZN nemusí byť (a spravidla ani nie je) totožný s tým, ktorý na rokovanie predkladal magistrát hlavného mesta. Upozorňujem, že ide o štandardný legislatívny postup podľa zákona,“ vraví Rastislav Tešovič.

Kvórum?

Rastislav Tešovič navyše dodáva, že tento postup nemá žiaden vplyv na potrebné kvórum. „Na schválenie všeobecne záväzného nariadenia zákon o obecnom zriadení predpokladá, že za neho zahlasuje aspoň 3/5 väčšina prítomných poslancov. Súhlas, či prípadný nesúhlas mestských častí s predloženým návrhom VZN nemá na potrebné kvórum žiadny vplyv. Kolega Dragun si to zrejme zmýlil s postupom pri prijímaní návrhu Štatútu Bratislavy,“ vraví mestský poslanec.

Podobný názor zrejme zastáva väčšina poslancov, nielen z Teamu Vallo, ktorí rovnako ako on VZN odobrili.

Oslabenie Bratislavy?

Primátor Matúš Vallo argumentuje tým, že prokurátor už jeden podnet na predmetné VZN skúmal. Našiel menšie pochybenia, ktoré sa poslanci chystajú na najbližšom zasadnutí zastupiteľstva opraviť.

„Aktivity pána Draguna, vrátane jeho podnetu na prokuratúru, považujeme za opakované pokusy oslabiť Bratislavu aj v čase, keď je našou prvoradou a zodpovednou úlohou previesť ju zložitým obdobím ustupujúcej koronakrízy,“ napísala nám v mene primátora Katarína Jánošíková z oddelenia komunikácie a marketingu mesta.

Podľa Miroslava Draguna je však jeho podnet iný a prokurátor bude tento raz skúmať na nariadení iné záležitosti.

Dopady

Koncom minulého roka mestské zastupiteľstvo Bratislavy zvýšilo dane z nehnuteľností. Výmery začínajú občania aj podnikatelia dostávať v týchto dňoch a až teraz mnohým dochádza, aké veľké dane musia platiť. Krajský prokurátor má teraz 60 dní na to, aby podnet preskúmal. Podľa Radovana Jenčíka by však samospráva nemala čakať na jeho stanovisko.

„Podľa mňa by sme mali sporné VZN zrušiť. Najmä teraz, keď do života nás všetkých zasiahla koronakríza. Ak skutočne chceme pomáhať Bratislavčanom, nemali by sme s tým vyčkávať,“ mieni Radovan Jenčík.

Oprava VZN

Koncom mája sa teda mestské zastupiteľstvo bude predmetným všeobecne záväzným nariadením zaoberať, no je málo pravdepodobné, že by ho zrušilo. Koronakrízou totiž mimoriadne utrpelo aj mesto a treba brať do úvahy i fakt, že dane samospráva zvyšovala po dlhých rokoch

„Takéto úvahy považujem za krajne nezodpovedné. Sadzby miestnych daní sú určené pevnou sumou v eurách a nie percentom zo základu, čím sa za posledné roky zásadne znížil podiel miestnych daní na celkových príjmoch mesta. Aj pod tlakom niekoľkoročnej inflácie muselo hlavné mesto pristúpiť k zvýšeniu dane z nehnuteľností,“ uzavrel Rastislav Tešovič.