Zmena po dlhých rokoch: Most Lanfranconi konečne nemá SKOMOLENÝ názov
Grazioso Enea Lanfranconi, po ktorom je most pomenovaný, bol šikovný inžinier a vynálezca. Vypracoval projekt regulácie Dunaja, aby Bratislavu ochránil pred povodňami. Tesne pred dokončením prác spáchal samovraždu.
Most Lanfranconi na diaľnici D2 v Bratislave už nesie korektný názov a nevolá sa už skomolene Most Lafranconi. V uplynulých týždňoch správne pomenovanie na dopravných značkách vyznačila Národná diaľničná spoločnosť (NDS).
Zmena názvu mosta aj zastávky
„Na území Bratislavy prišlo ku korektnému zjednoteniu názvoslovia, zastávky MHD ako aj mosta. Pomenovanie je podľa grófa Lanfranconiho, preto aj NDS pristúpila k zmene názvu mosta,“ uviedla hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.
Dopravný podnik Bratislava (DPB) pristúpil k zmene názvu zastávky MHD, ktorá niesla taktiež skomolený nesprávny názov Lafranconi na správne pomenovanie Lanfranconi ešte koncom minulého roka.
Diaľničný most v Bratislave ponad Dunaj, pomenovaný po Lanfranconim, slávnostne otvorili v roku 1992. V jeho názve však doteraz chýbalo písmenko „n“, ktoré sa v priebehu rokov vytratilo.
Kto bol Lanfranconi?
Grazioso Enea Lanfranconi sa narodil 20. mája 1850 v Pellio Intelvi v Taliansku. Okrem toho, že mal šľachtickú krv, bol aj šikovný inžinier a vynálezca. Vypracoval napríklad projekt regulácie Dunaja, aby Bratislavu ochránil pred povodňami. Venoval sa aj archeológii a filantropii. Ako mladý študoval v Miláne polytechniku a v roku 1867 sa s rodičmi a bratom presťahoval do Bratislavy.
Ako inžinier sa zaujímal najmä o riečne toky. Zmapoval Dunaj a zostavil hydrologickú mapu rieky. Chcel Dunaj spojiť s riekami Rýn, Odra a Labe. Tejto téme venoval aj svoje práce: Die Wasserstraßen Europas und die Wichtigkeit der Regulierung der Donau (Vodné cesty v Európe a význam regulácie Dunaja, 1880), Die Regulierung der Flüsse Ungarns (Regulácia riek v Uhorsku, 1882) a ďalšie.
Dlhé roky sa venoval regulácii Dunaja. Staral sa o spevňovanie brehov a stavanie hrádzí. Rieku začali pod jeho vedením regulovať v roku 1891, v roku 1896 projekt dokončili. V Bratislave zvýšili brehy a obložili ich kameňom. Vtedy Lanfranconi po prvý raz využil aj svoj vynález – samočinnú vykladaciu rampu.
Témy, ktoré hýbu Bratislavou
Zberateľ a filantrop
Lanfranconi bol oceňovaný inžinier, no svoj život zasvätil aj archeológii. Okrem iného sa snažil nájsť hrob kráľa Arpáda. Bol veľmi sčítaný človek a filantrop, ktorý stál pri založení Uhorskej historickej spoločnosti. Zbieral tiež umenie (obrazy, grafiky) a knihy. Jeho obrovská knižnica bola umiestnená práve v Lanfranconiho bratislavskom paláci (dnešné Ministerstvo životného prostredia SR). V roku 1888 daroval časť svojej umeleckej kolekcie bratislavskému Mestskému múzeu.
Smutný koniec
Gróf Lanfranconi žil v Bratislave v miestach, kde je dnešná FTVŠ a Botanická záhrada. Celú túto plochu zaberali jeho pozemky, na ktorých vybudoval park. Na sklonku života ho však postihla psychická choroba. Zastrelil sa 9. marca 1895 svojou loveckou puškou. Pochovali ho v talianskom meste Varese a na jeho počesť po ňom v milovanej Bratislave pomenovali vysokoškolský internát a most, ktorého meno neskôr zmenili na Lafranconi.
Takto sa staval Most Lanfranconi:
