Zakladateľ Košickej moderny E. Krón má po vyše polstoročí výstavu v Bratislave
Významné obdobie slovenskej kultúry, známe pod pojmom Košická moderna, pripomína od včera výstava v sídelnej budove v Bratislave. Pod názvom Apoštol Eugen Krón a Košice predstavuje umelecké diela tohto zakladateľa Košickej maliarskej moderny a jeho žiakov.
Vyše 100 diel približuje Krónove tvorivo najvýznamnejšie obdobie a históriu ojedinelej výtvarnej školy. Z nej vzišli renomovaní výtvarníci svetového mena ako Koloman Sokol, Ľudovít Feld, Július Jakoby, Béla Nemessányi-Kontuly, Juraj Collinásy, Imrich Oravecz či Jozef Fabini.
Krónovi žiaci majú samostatnú inštaláciu okolo Jakobyho maliarskeho stojana s výberom ich kresieb portrétov, aktov, mestských a prírodných motívov. Veľká časť výstavy je výber z Krónovej grafickej tvorby. Figuratívne a mestské diela vytvoril ceruzou, uhľom, suchou ihlou, leptom, litografiou či linorezom. Túto voľnú tvorbu od roku 1910 spestrujú plagáty pre divadelné predstavenia, výstavy, aukcie či štvorjazyčný Volebný plagát KSČ Von s príživníkmi.
Prečítajte si tiež: Na Filmovom chodníku slávy pred Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava pribudla pamätná dlaždica herca Ivana Palúcha
„Po košickej príprave Kolomana Sokola prijali na pražskú výtvarnú akadémiu, stal sa zakladateľom mexickej grafiky a tu vychoval Vincenta Hložníka a ďalších slovenských grafikov. Feld si otvoril maliarsku školu, ktorá vychovala výtvarníkov Ekerta, Račka, Haščáka. Haščák ako pedagóg patrí k zakladateľom Fakulty umení v Košiciach. Ďalší z Krónových žiakov Béla Kontuly pôsobil ako pedagóg na budapeštianskej Vysokej škole výtvarných umení,“ povedal kurátor výstavy Miroslav Procházka.
Veľkomestský závan
Košická avantgarda 20. a 30. rokov 20. storočia podľa neho znamenala medzník vo vývine výtvarného smerovania na Slovensku. Košice sa po vzniku Československa vďaka historickým, spoločenským a politickým podmienkam stali strediskom umeleckého života s medzinárodným významom, aký u nás nemal obdoby. Do formujúceho sa domáceho umenia s dedinskými námetmi a baladickosťou vniesli veľkomestský závan, sociálno-kritický a existenciálny tón.
Intelektuálny a kultúrny ruch Košíc sa v rokoch 1919–1938 sústredil okolo Štátneho východoslovenského múzea a jeho riaditeľa Josefa Poláka (1886–1944). Bývalý legionár, zanietený a nápaditý pražský právnik židovského pôvodu využil predpoklady mesta s bohatým kultúrno-historickým zázemím a viacnárodnostným zložením, aby z Košíc vybudoval umelecké centrum.
Prečítajte si tiež: Výstava v átriu ministerstva životného prostredia pripomína ničivú povodeň z roku 1965
V múzeu zriadil školu a jej vedením poveril sobraneckého rodáka Eugena Króna (1882–1974). Spočiatku bola múzejným kresliarskym kurzom, neskôr Krónovou umelecko-priemyselnou školou. Navštevovali ju záujemcovia od 14 rokov a okrem bezplatného vzdelávania škola ponúkala štipendijne štúdium. Pripravovala výstavy pre žiakov a najlepší z nich sa prezentovali vedľa renomovaných výtvarníkov.
Krónove najplodnejšie obdobie
Vo veľkoryso ponímanej činnosti múzea podľa vzoru Bauhausu prevládali mesačné výstavy a prednášky, ktoré šírili aktuálne informácie z európskeho výtvarného umenia.
„Výstava sa zameriava na Krónove najplodnejšie obdobie, kedy našiel svoj štýl a témy, ktoré rozvíjal celý život. Jeho príbeh začal stretnutím s fenomenálnym riaditeľom Josefom Polákom a pôvodne náhodná zastávka v Košiciach sa zmenila na osemročný pobyt,“ dodal Procházka.
Diela zapožičali piati súkromní zberatelia, Považská galéria umenia v Žiline, z Košíc Múzeum Vojtecha Lőfflera, Východoslovenská galéria a Východoslovenské múzeum. Ich výber kladie dôraz na ducha vtedajšej doby. Potvrdzuje prechod Eugena Króna od secesných intímnych a realisticko-kritických motívov ku kolektivistickým víziám budúceho harmonického sveta a cestu k slobodnému ľudstvu.
Ukazuje jeho realistický, symbolistický, expresionistický, kubistický a konštruktivistický štýlový vývin. Súbor plagátov dokladuje úsilie riaditeľa Poláka o zachytenie výstavného diania okolo múzea aj vysokú grafickú úroveň a politickú angažovanosť tvorcu. Veľa o snažení Poláka prezrádza množstvo jeho korešpondencie.
Výstava je pripomenutím 95. výročia príchodu Eugena Króna do Košíc, 30. výročia smrti jeho významného žiaka Júliusa Jakobyho a 75. výročia úmrtia Josefa Poláka pri pochode smrti z koncentračného tábora Osvienčim. Súčasne je po 52 rokoch Krónovou výstavou v Bratislave a prvou po jeho smrti. Potrvá do 4. októbra.
Foto: Ilustračné.