Výstava v átriu ministerstva životného prostredia pripomína ničivú povodeň z roku 1965
Ak Slovensko dokončí protipovodňové opatrenia naplánované na tento rok, následky prípadných budúcich povodní budú znížené na minimum. Na vernisáži výstavy venovanej 50. výročiu najväčšej povodne na Dunaji to uviedol štátny tajomník ministerstva životného prostredia Vojtech Ferencz.
Výstava inštalovaná v átriu ministerstva pripomína prostredníctvom desiatich informačných panelov udalosti z roku 1956, keď sa pretrhla dunajská hrádza, pod vodou sa ocitlo 46 obcí a mestá Komárno, Dunajská Streda a Kolárovo, pričom evakuovaných muselo byť takmer 60-tisíc obyvateľov.
Ferencz pripomenul, že ničivá udalosť mala za následok zmenu vodohospodárskej politiky, viedla ku kompletnej rekonštrukcii protipovodňovej ochrany na Dunaji, výstavbe vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros a v konečnom dôsledku i k vybudovaniu protipovodňovej ochrany Bratislavy, ktorá bola dokončená nedávno a osvedčila sa v roku 2013.
„V roku 1965 nám príroda ukázala svoju silu, Slovensko vtedy nebolo pripravené na takú povodeň. V roku 2013 mal Dunaj ešte o 40 centimetrov vyššiu hladinu, celá Bratislava bola v bezpečí a ľudia považovali rozvodnenú rieku za turistickú atrakciu,“ porovnal štátny tajomník, zmenila ako sa úroveň protipovodňovej ochrany za polstoročia.
Obrovské materiálne škody
Povodeň v roku 1965 sa zaobišla bez ľudských obetí, spôsobila však obrovské materiálne škody, ktoré prekročili výšku troch miliárd korún. Ich bezprostrednou príčinou bolo pretrhnutie ochrannej hrádze v oblasti Patiniec a Čičova. Generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Marián Supek vysvetlil, že hrádze vznikli ešte v rannom stredoveku, postupne boli navyšované, pričom neboli dostatočne vodonepriepustné.
Špecifickým problémom bolo, že sa vyplavil jemný materiál pod hrádzami, vznikli pod nimi kaverny, hrádze sa prepadli a pretrhli. Povodeň bola z pohľadu Supeka tak ničivá preto, že pod Bratislavou sa zmierňuje spád koryta Dunaja, rieka tu tečie na vale a terén okolo nej klesá, na slovenskej strane je to až po Malý Dunaj.
Prečítajte si tiež: V bratislavskej galérii Cit začala výstava zátiší so ženskými aktami
Celá povodňová línia Dunaja bola následne rekonštruovaná pri výstavbe VD Gabčíkovo – Nagymaros. Podľa Supeka však nie je ochrana tak dokonalá, ako bola naprojektovaná. Dôvodom je nedostavanie vodného diela, keďže maďarská strana odstúpila od podmienok zmluvy.
„Pevne verím, že zdravý rozum aj tu zvíťazí a v nejakej reálnej dobe sa niečo dokončí, aby sa aj Gabčíkovo dalo využívať ako špičková elektráreň, ale aby aj protipovodňová ochrana bola taká, ako sme uvažovali v pôvodných projektoch,“ doplnil šéf SVP.
„S Dunajom sa niečo deje“
Supek pripomenul, že povodne v roku 1965 a 2013 neboli takzvanou storočnou vodou z hľadiska prietoku vody v Dunaji. Nameraný rekord z minulosti je na slovenskej časti európskeho veľtoku na úrovni 11-tisíc kubických metrov za sekundu. Pred dvoma rokmi sa Dunajom valilo 10.735 a v roku 1965 10.400 kubických metrov za sekundu.
„Aj s tým Dunajom sa niečo deje. Je to pravdepodobne dôsledkom opatrení, ktoré urobilo Nemecko a Rakúsko – zúžením záplavových oblastí a vybudovaním protipovodňovej ochrany. Rieka tak v menšom prietoku mala v roku 2013 vyššiu hladinu a vysoko prekročila všetky historicky namerané stavy,“ uviedol generálny riaditeľ SPV. Dunaj pred dvoma rokmi kulminoval na úrovni 10,34 metra.