Všetko nejde len tak zmyť. Do kín prichádza Špina s témou sexuálneho násilia

Zdroj: spina.film

Do slovenských kín prichádza celovečerný debut režisérky Terezy Nvotovej – Špina. Film bol premiérovo uvedený na festivale v Rotterdame, ako aj na viacerých zahraničných festivaloch. Na festivale v Nice bol ohodnotený ako najlepší hraný film. V slovenských kinách si ho budeme môcť pozrieť už 22. júna.

Všetko nejde len tak zmyť

Špina prichádza s témou dospievania a sexuálneho násilia. Rozpráva príbeh sedemnásťročného dievčaťa, ktoré vzdoruje svojim rodičom, zažíva svoje prvé zamilovanie, chodenie za školu, čaro párty večerov aj pokojné chvíle nad hladinou Dunaja v hlavnom meste. Jej bezstarostný život tínedžerky však naruší znásilnenie.

Zrazu je jej svet hore nohami. Obyčajné dospievanie krehkého dievčaťa sa razom zmení na vnútorný boj, ktorému jej okolie nerozumie. Najväčšou oporou jej je Róza, najlepšia priateľka, ktorá pri nej stojí za každých okolností. Hoci pôsobí smelým dojmom a zdá sa, že lásku a sex rieši s nadhľadom, v skutočnosti je to ešte nezrelé krehké dievča. Róza sa snaží pochopiť zrazu nepochopiteľné správanie Leny a zistiť, čo sa jej stalo.

Cestu, na ktorú sa Lena nedobrovoľne dostala, však musí prejsť sama. Musí sama dospieť a pochopiť, že nemôže ostať obeťou. Trest si zaslúži ten, kto jej to spôsobil.

V tichosti

Vo filme Špina si zahrali známe tváre slovenskej hereckej scény. Role hlavnej hrdinky Leny sa vynikajúco zhostila Dominika Morávková, ktorá bola dokonca v istej fáze natáčania v piatom mesiaci tehotenstva. Už minulý rok zahviezdila vo filme o osude zneužívanej domováčky – Pírko. Za tento výkon bola nominovaná na národnú filmovú cenu Slnko v sieti.

Leninu mamu si zahrala Anna Šišková a učiteľa matematiky stvárnil Róbert Jakab, ktorý o svojej role povedal: „Bola to veľmi dobrá, ale ťažká a koncentrovaná práca. Keď sme sa bavili o tom, ako znásilnenie prebieha, keď Tereza a Barbora prišli s informáciami, že sa to deje v tichu a pre ženu je to taký šok, že stratí reč, bolo to pre mňa absolútne šokujúce. Myslel som si, že sa to deje inak. Nevedel som si predstaviť, že sa to udeje v tak intímnom a domácom prostredí, a že sa o tom nikto nedozvie,“ povedal Jakab a zároveň priznal, že deň, kedy sa točila scéna znásilnenia, bol pre neho veľmi náročným. „Vysoko pohŕdam ľuďmi, ktorí sú schopní niečoho takého. Je to druh slabosti, ktorá sa prejaví na ešte slabšom a bezbrannom človeku.“

Vo filme si zahrali aj „neherci“ – deti z detských domovov, diagnostických ústavov a psychiatrických kliník.

Prečo znásilnenie?

Motivácia, prečo spracovať tému znásilnenia, vznikla podľa režisérky Terezy Nvotovej úplne prirodzene. So scenáristkou Barborou Námerovou len tak nevysedávali a nelámali si hlavu nad tým, akú tému spracovať. „Nechceli sme spracovávať fiktívny príbeh, ale natočiť film na základe reálnych udalostí a reálnych ľudí, ktorých sme mali okolo seba toľko, že sa nám zdalo potrebné o tom začať hovoriť,“ povedala Tereza Nvotová o filme, ktorý je tiež jej absolventským filmom na katedre réžie FAMU.

A prečo Špina? Podľa režisérky je názov najvýstižnejší. Hovorí hlavne o vnútornom pocite špinavosti, ktoré dievča po znásilnení má. Špina, ktorá nejde len tak zmyť.

Muži vs. ženy

„Len 12 % prípadov znásilnenia sa stane tak, že páchateľ je neznámy. Väčšinou sa znásilnenie odohráva na bezpečnom mieste – doma, v škole, nie v tmavej uličke ďaleko od domova. Zvyčajne je medzi násilníkom a obeťou dôvera. Obeť nekričí, je v šoku a chce to mať rýchlo za sebou. To, čo uvidíte vo filme, je podľa štatistík najväčšia realita, aká sa môže stať,“ povedala režisérka na margo témy.

Ako vnímajú znásilnenie muži? Muž údajne netuší, čo sa v žene po znásilnení odohráva. Čo prežíva, čím všetkým si musí prejsť a aké následky znásilnenie zanechá… Zmeniť to má práve to, že tému prestaneme tabuizovať a začneme o nej hovoriť. Štartom k tomu by mohol byť práve film Špina.

„Jedným z najväčších problémov je, že ľudia často ani nevedia, čo to znásilnenie vlastne je. Hry typu: Keď baba povie nie, znamená to vlastne áno – môžu zapríčiniť, že páchateľ nemusí byť nejaký sexuálny deviant alebo niekto, kto úmyselne chodí a znásilňuje, ale môže to byť úplne normálny človek, robiť to v situácii s niekým blízkym, často aj s partnerom. Pretože často sa to deje aj v partnerských vzťahoch a násilník si sám dokonca môže neuvedomovať, že niekoho znásilňuje. A to je na tom to najšialenejšie,“ povedala Tereza Nvotová.

Psychiatria

Natočeniu filmu predchádzalo veľké množstvo práce. „Máme okolo seba veľa ľudí, ktorí majú so znásilnením skúsenosť, čo bolo podnetom pre vznik filmu. Pred samotným natáčaním sme boli v kontakte s občianskymi združeniami, ktoré pomáhajú obetiam znásilnenia, ako OZ Nemlčme (z finančných dôvodov už neexistuje) alebo Biely kruh bezpečia. Psychiatrické scény sme točili s nehercami. Mladí ľudia, ktorí v scénach hrajú, sú reálni ľudia z liečební a detských domovov a boli v kontakte so psychiatrickými ústavmi,“ vysvetlila scenáristka Barbora Námerová, ktorá tiež dva roky pracovala s pacientmi zo psychiatrickej liečebne v českých Bohuniciach.

Veľmi ju tešili reakcie týchto mladých ľudí, ktorí za ňou po natáčaní chodili a opisovali situácie zo scén, ktoré vystihovali realitu. Napriek tomu, že scény zo psychiatrickej kliniky vyzerajú dosť odpudivo, režisérka vysvetľuje, že zámerom nebolo urobiť z filmu antipsychiatrický film. „Zámerom nebolo povedať, že keď sa vám niečo stane, rozhodne nechoďte tam… My sme chceli podať svedectvo zvnútra. Svedectvo o tom, že systém nie je úplne správne nastavený. To ale neznamená, že samotná psychiatrická starostlivosť je zlá. Rovnako netvrdíme, že takto, ako to je vo filme, to je na každej psychiatrickej klinike.“

Pretože hovorím NIE!

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky spustilo kampaň Pretože hovorím NIE!, ktorého hlavným cieľom je zvýšiť citlivosť mladých ľudí na problematiku sexuálneho násilia a verejne ho odmietnuť. Má prispieť k prevencii sexuálneho násilia sprostredkovaním najdôležitejších informácií o jeho formách, následkoch, príčinách a možnostiach pomoci. Chce poukázať na to, že každý človek môže odmietnuť násilie v akejkoľvek podobe.

O sexuálnom násilí sa v našej spoločnosti totiž doteraz takmer verejne nediskutovalo a navyše sa často mlčky toleruje. Viac ako polovica Slovákov si myslí, že sexuálne násilie je v istých prípadoch ospravedlniteľné.

„Netvárme sa, že sa to nedeje, a že keď to je medzi partnermi, je to v pohode. Je tiež absurdné používať slovné spojenia ako manželské povinnosti… mali by sme sa v spoločnosti niekam posunúť,“ dodala Nvotová.