VIZUALIZÁCIE: Železná studnička môže byť po citlivej revitalizácii krajšia, tvrdia aktivisti
Iniciatíva Naše Karpaty pripomína, že od roku 2010 sa v revitalizácii Železnej studničky nepokračovalo. Citlivým prístupom pri ďalšej obnove by sa podľa nich podčiarkol príjemný kúpeľný charakter miesta.
Z prieskumu medzi obyvateľmi Bratislavy, ktorý sa realizoval pri tvorbe Koncepcie rozvoja lesoparku, vyplynulo, že územie Železnej studničky je najobľúbenejším miestom v lesoparku. Od roku 2010 sa však v revitalizácii Železnej studničky nepokračovalo. Podľa Iniciatívy Naše Karpaty by sa citlivou revitalizáciou podčiarkol príjemný kúpeľný charakter miesta.
Stvorená na relax
V roku 2010 sa zrekonštruoval areál Partizánskej lúky, vznikol tak pekný priestor na trávenie voľného času tiahnuci sa od Červeného mosta až po odbočku na Kačín. Opravila sa vozovka, farebne vyčlenil priestor pre cyklistov, ktorých do lesoparku chodí stále viac. Opravili sa chodníky, osadili lavičky či lampy s historickým dizajnom. Vznikla tak pekná promenáda s kúpeľným charakterom.
Iniciatíva Naše Karpaty však poukazuje na fakt, že sa odvtedy nepokračovalo v postupnom predlžovaní príjemného kúpeľného charakteru a mnohé miesta si vyžadujú opravu.
„Je škoda, že to čo Železnú studničku robí tak špecifickou – voda (rybníky, či potok Vydrica), ostali pre návštevníkov málo prístupné. Na mnohých miestach prístup k vode obmedzuje typické, do lesoparku sa nehodiace červenobiele zábradlie. Chodníky sú rozbité a chýbajú zákutia, kde si môžete len tak sadnúť na lavičku alebo s deťmi sledovať ryby plávajúce po hladine, kde odparkujete bicykel, sadnete si a oddychujete,“ myslí si Jakub Mrva, predseda združenia Naše Karpaty.
Bez výrubu stromov
Iniciatíva Naše Karpaty aktuálne zverejnila vizualizácie, na ktorých zobrazuje svoje predstavy. Týkajú sa opravy chodníkov pre peších a predĺženia promenády v kúpeľnom charaktere. Navrhujú tiež vytvorenie nových oddychových plôch s lavičkami, bez nutnosti rúbať stromy. Dôležité je podľa nich aj vyznačenie bezpečných cyklotrás na vozovke bez dier a rozbitého asfaltu a tiež osadenie estetických drevených oddychových mól a lavičiek na rybníky.
Samozrejmosťou by malo byť aj vytvorenie príjemných zákutí okolo vodných plôch. A nevyhnutnou podmienkou obmedzenie pohybu áut a ťažby dreva.
Chaotická výstavba bez citu
Keďže ide o citlivú prírodnú lokalitu, združenie poukazuje na potrebu architektonickej súťaže na revitalizáciu územia, ktorá by mala zaručiť, aby nešlo len o funkčné riešenia, ale o zásahy pekné, originálne a citlivo zasadené do prírody.
„Bohužiaľ, stále sme svedkami chaotickej a neestetickej výstavby v mestských lesoch. Či už ide o nevkusne oplotené altánky alebo kontroverznú výstavbu verejných toaliet na Kamzíku za 120 000 eur, ktoré do okolitého prostredia nezapadajú. Problémom ostávajú aj spiace developerské projekty výstavby hotelov, súkromných penziónov či vilových domov,“ dodáva Jakub Mrva.
Občianske združenie sa dlhodobo venuje snahe obmedziť nadmernú a nešetrnú ťažbu v bratislavských lesoch. Momentálne aktívne participuje na finalizácií návrhu zonácie lesoparku, ktorej výsledkom by malo byť rozsiahle územie bez ťažby dreva a prísne pravidlá pre výstavbu.
