Tajomná Železná studnička: Rozpadnuté ruiny patria bývalej vozovni autobusov

Zdroj: imhd.sk

Ak sa pri potulkách Železnou studničkou dobre poobzeráte, rozpadnuté torzo budovy bývalej vozovne autobusov poľahky nájdete nad zrekonštruovaným IX. mlynom. V súčasnosti už rozhodne nie je čo obdivovať. Zaujímavejšie je pozrieť sa späť do histórie.

Blízko a bezpečne

Dnes už rozpadnutá hala začala slúžiť počas druhej svetovej vojny ako provizórna vozovňa autobusov Bratislavskej elektrickej účastinárskej spoločnosti (BEÚS). Spomínaná spoločnosť bola predchodcom dnešného dopravného podniku.

V časoch 2. svetovej vojny mal vtedajší dopravný podnik iba jednu budovu, ktorá sídlila na dnešnej Pribinovej ulici. Obzeral sa teda po ďalších miestach, kde by sa dali dopravné prostriedky garážovať. V časoch bojov a bombardovania bola totiž vozovňa v meste „na rane“ a mohol ju postihnúť podobný osud ako halu vozovne električiek, ktorá bola poškodená pri bombardovaní rafinérky Apollo a museli ju presťahovať k internátu Lanfranconi.

Zostali len ruiny

Vďaka zúriacej vojne rok 1944 zmenil situáciu v garážovaní vozidiel BEÚS. Na Hroboňovej ulici neďaleko Horského parku vtedy postavili dočasné drevené garáže pre trolejbusy. Autobusy zas našli provizórny domov na súčasnej Ceste mládeže za vtedajším mestským drevoskladom.

BEÚS k umiestneniu autobusov na spomínané miesto neprišiel náhodne. Hľadali lokalitu, ktorá nebude príliš vzdialená od mesta a zároveň bude relatívne bezpečným miestom pre autobusy. Nechýbala ani elektrina a voda na čistenie vozidiel. Výstavba garáže podľa projektu architekta Františka Krížika vtedy vyšla na 1,12 milióna korún.

Neďaleko garáže stál aj domček pre strážcu vozovne. Garáž v druhej polovici 20. storočia využívali lesníci a parkovali tam väčšinou lesné stroje. Takmer dve desaťročia sa však objekt nevyužíva a dnes dobre vymyslenú „skrýšu“ z vojnových čias pripomínajú iba ruiny, ktoré kazia dobrý dojem z víkendovej prechádzky.

Zdroj: imhd.sk