Viete, kde bývate? Niektorí Bratislavčania u čarodejníka, iní v pozdrave

Päť okresov, sedemnásť mestských a takmer päťdesiat miestnych častí. História o ich vzniku a osídlení je na celú knihu. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo dnes hovoríme o Vrakuni alebo či miestnym dievkam nezlomil srdce akýsi lámač sŕdc?

Pozreli sme sa na tie časti Bratislavy, ktorých názov vzbudzuje veľkú zvedavosť.

Chorváti v Blumenau

Kedysi osada, dnes najmenšia mestská časť Bratislavy. História osídlenia Lamača je rozsiahla. V tejto oblasti boli kedysi štyri osady. Ďalšie dve Blumenau a Sellendorf založil bratislavský richtár Jakub v rokoch 1279 až 1288 na majetkoch, ktorých hranice boli neskôr dôvodom častých sporov so susedmi.

Severnejšie od Blumenau bola v roku 1506 založená dedina Lamač. Za zakladateľa sa považuje Ján Skerlič. Dedina sa dá doložiť až od tridsiatych rokov, keď zosilnel príliv chorvátskych kolonistov.

Od roku 1510 je pomenovaná ako Lamocz, neskôr ako Lamacž (1773), Lamač (1808), po maďarsky Lamacs, po nemecky Blumenau, Plamenau. Prvýkrát sa spomína roku 1547 pod menom Krabatendorff (Chorvátska Ves).

Prvé slovanské znenie sa objavuje roku 1549 ako Lamas. Zaujímavosťou je, že Lamač a Lamačová sú dnes priezviská niektorých Čechov a Slovákov. Jedným z nich je Karel Lamač, významná osobnosť československej kinematografie, ktorý zomrel v roku 1952.

Prečítajte si aj: Dobrí ľudia ešte nevymreli. V bratislavskom podniku nasýtia hladných aj bez zaplatenia

Princezná na úteku

S osadou a Chorvátmi sa spája aj mestská časť Dúbravka, ktorá podľa písomných prameňov z roku 1574 bola poddanská obec. Dúbravku založili v polovici 16. storočia Chorváti ako osadu patriacu pod hradné panstvo sídliace na Devíne.

O pôvode mena Dúbravka hovoria viaceré povesti. Podľa jednej dostala meno kvôli veľkým lesom z dubiny a dúbravy, v ktorých chorvátski kolonisti pracovali. Iná legenda hovorí o tom, že chorvátska princezná Dúbravka, ktorá utekala pred Turkami, bola na tomto území zajatá.

Do tretice, drevorubači, ktorí rúbali v lese drevo, mali so sebou psov. Tí sa po lese naháňali a jeden z nich sa schoval do bútľavého stromu a odtiaľ štekal. Drevorubači si medzi sebou hovorili, že dub hafká. Z toho vznikol názov Dúbravka. V starých listinách je táto obec zapísaná ako Dúbrawa.

Ahojte!

V mestskej časti Bratislava-Nové Mesto nájdeme aj niekdajší vinohradnícky záhon s názvom Rössler, neskôr i lesný záhon s kameňolomom Rösslerov lom. Od roku 1945 poznajú Bratislavčania túto oblasť pod “pozdravom“ Ahoj. Je neďaleko bývalého Figara smerom na Kamzík. Dnes je to luxusná štvrť, tvoria ju najmä rodinné domy a chatky.

Lokalita údajne získala zvláštne pomenovania vďaka skautom, ktorí sem chodievali v období prvej slovenskej republiky a medzi sebou sa zdravili vtedy nezvyčajným pozdravom "ahoj“.

Z údajov Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja MČ Bratislava-Nové Mesto na roky 2007 – 2013 vyplýva, že mestská časť prihliadala na to, že je to vinohradnícka oblasť. V štvrti tak nájdeme ulice podľa vinných odrôd, napríklad Pinotovú, Laurotovú, Rubinetovú či Merlotovu.

Čarodejnícka štvrť?

Znie vám slovo Vrakuňa “hrozivo“ kvôli neslávne známemu Pentagonu? História tejto mestskej časti siaha až do stredoveku. Dôkazom je starý slovenský názov osady – Vrač, čo znamená lekár alebo čarodejník. S prvým názvom Verekne (Vrakuňa) sa stretávame v roku 1290. Osada bola pomenovaná po jej majiteľovi Lörincovi Verekenyim.

Za zmienku stojí aj mestská časť Rača. V písomných prameňoch z roku 1237 sa spomína osada Okol, ktorá ležala v oblasti dnešnej železničnej stanice Bratislava-Rača. Pomenovanie svedčí o pôvodnom slovanskom osídlení. Okol alebo okolica bolo staroslovanské pomenovanie ohrady na dobytok.

Nad históriou názvov sa dnes zrejme pozastaví málokto. Ktovie, čo sa dočítajú budúce generácie o tom, prečo sa na Slovensku býva v akomsi bratislavskom Manhattane, River Parku, Twin City a podobných “slovenských“ adresách.

Čítajte viac: Aupark, Polus, Avion – odkiaľ pochádzajú názvy bratislavských nákupných centier?