V Bratislave prebieha veľká výstava najstarších diel Rudolfa Sikoru

Na výstave Rudolfa Sikoru si môžete pozrieť množstvo diel, ktoré ešte neboli vystavované. V expozícii nájdete kresbu, ktorú urobil ako 14-ročný.

Ilustračný obrázok k článku V Bratislave prebieha veľká výstava najstarších diel Rudolfa Sikoru
Zdroj: TASR

Výstava Staré umenie Rudolfa Sikoru predstavuje diela z jeho ranej tvorby, z obdobia rokov 1965 – 1970. Pri príležitosti autorových 70. narodenín je v bratislavskej Roman Fecik Gallery, kde potrvá do 25. júna.

„Keď sme v jeho ateliéri vyberali práce, sám autor mnohé z nich videl po veľmi dlhom čase. Je tu 72 diel, z nich 57 prvýkrát zverejnených maliarskych skíc, kresieb a raných proto-konceptov. Najpočetnejší výber Sikorových juvenílií zo začínajúceho umeleckého obdobia, keď ako študent vchádzal do obdobia absolutória a prvých rokov samostatnej výtvarnej praxe. Bolo to obdobie slobodnej tvorby, Pražskej jari, upálenie Palacha a začiatky normalizácie,“ povedala kurátorka výstavy Katarína Bajcurová na pondelkovej (16. 5.) vernisáži, kde autor prekvapil prítomných emotívnou recitáciou zo svojej literárnej tvorby.

Podľa Bajcurovej názov výstavy nezvolili náhodou, veď najstaršie práce majú až 50 rokov, odhliadnuc od toho, že v expozícii má umelec aj kresbu, ktorú urobil ako 14-ročný. Olejomaľby, tempery, kresby a ďalšie komorné diela sú rozdelené do troch motivických celkov.

Vyznačujú sa skladobnou a výrazovou zrelosťou, vyhraneným autorským gestom a veľkorysým maliarskym rozvrhom semiabstraktných foriem – ikonických odkazov na základné formy krajiny, ktoré majú v konečnom dôsledku symbolické vyznenie.

Všetky nezaprú inštinktívny, intuitívny, impulzívny a mohutný maliarsky a kresliarsky talent, ktorým výtvarník disponoval už od mladosti.

„Vlastne ešte skôr, keď bol žiakom Ľudovej školy umenia, sám veľký Ľudovít Fulla na jednej zo školských výstav vysoko ocenil jeho monumentálne kresby – panorámy starej Žiliny,“ prezradila Bajcurová.

Výtvarník využíval výkresy zo študentských zadaní

Najstaršie obrazy sú z cyklov Pohreby (1965), Pomníky (1965 – 1966), Kamenný Kristus (1966), Kamenné krajiny, pomníky a zátišia (1966 – 1968), Kamenné brány (1968), ktorých súčasťou je jediné monumentálne dielo na výstave Spomienka na Mykény.

Z roku 1968 je aj cyklus Poetika deskriptívnej geometrie, kde využíval výkresy zo študentských zadaní deskriptívnej geometrie svojho otca – pedagóga na Vysokej škole dopravnej v Žiline.

O rok neskôr vytvoril expresívnu sériu Múry inšpirovanú hlbokým zážitkom z tragickej smrti v Prahe upáleného študenta Jana Palacha.

Výber pokračuje premiérovaným cyklom Minútové kresby (1969), ktoré vznikli krátko po absolvovaní štúdia, keď sa s mladou rodinou stal začínajúcim umelcom na voľnej nohe.

Touto sériou tušoviek sa akoby podvedome potreboval vyrovnávať s veľkou neznámou budúcnosti. Inšpirovali ho dobové popsongy, ktorých frázy si na okraj podvedome zapisoval.

Okrem textov sa v dielach objavovali endemické obrazce, znaky, kríže, šesťcípe či päťcípe hviezdy. Cyklus Zo zápisníka tvoril aj pomocou písacieho stroja, podobne aj sériu kresieb Lietadielko (1970), ktorú vytvoril s trojročným synom Martinom. Jeho názory na štyri typy umelcov a iné dobové postrehy možno čítať v dielach na prízemí galérie.

Čítajte aj: Čo ponúka Bratislava počas pracovného týždňa

Zo života autora

Žilinský rodák Rudolf Sikora (1946) absolvoval štúdium na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave (1963 – 1969).

S príchodom normalizácie mal obmedzené možnosti verejne vystupovať. Jeho aktivity sa v nasledujúcich rokoch odohrávali najmä na alternatívnej scéne, ktoré inicioval (1. otvorený ateliér, Majstrovstvá Bratislavy v posune artefaktu, Albumy, Symposion I a II).

Spolupracoval s neoficiálnymi ochrancami prírody a bol účastníkom viacerých umeleckých aktivít považovaných vtedajšou mocou za protisocialistické, v roku 1988 kriticky hodnotil Zväz slovenských výtvarných umelcov.

Patril k iniciátorom stretnutia umelcov (19.11.1989) v bratislavskej Umelke, kde vznikla Verejnosť proti násiliu. Zúčastnil sa založenia fóra Zachráňte kultúru (1996). Pedagogicky dlhodobo pôsobil na VŠVU a na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. V roku 1992 bol vymenovaný za profesora.

Čítajte aj: Divadlo Ludus chystá premiéru inscenácie Džungľa, spája témy rôznych generácií

Ilustračný obrázok

Zdroj: TASR