Väčšine ľudí herne nevadia. Pripraví sa Bratislava o ďalšie peniaze?
Ak by prišlo k zákazu hazardu, mesto by sa ochudobnilo o ďalšie dva milióny eur ročne a zrejme by muselo pristúpiť k ďalším opatreniam, ako túto stratu vykryť.
Nedávny prieskum Metropolitného inštitútu v Bratislave (MIB) priniesol zaujímavé výsledky. Hlavné mesto sa v ňom pýtalo na to, ako by si obyvatelia predstavovali Krížnu ulicu v budúcnosti. Takmer dve tretiny (63,4 %) z 3000 respondentov, ktorí vyplnili online dotazník, si želajú viac zelene, necelá polovica (43,6 %) by chcela na ulici menej áut a približne tretina (31,4%) lepšie podmienky pre chodcov.
Zaujímavou informáciou, ktorá tiež z prieskumu vyplynula, je fakt, že nadpolovičnej väčšine opýtaných prevádzka herní na Krížnej ulici neprekáža (proti herniam bolo 40,6%).
Nová petícia
Napriek tomuto postoju obyvateľov aktivisti odovzdali v stredu 8. júla mestu Bratislava novú petíciu za zákaz hazardu v hlavnom meste s viac ako 104-tisíc podpismi Bratislavčanov. Petíciu spustili ešte na jeseň 2019 a podporu jej vyjadrili aj primátor Bratislavy Matúš Vallo, viacerí bratislavskí starostovia a mestskí poslanci. Hlavné mesto navyše avizovalo, že ak bude mať petícia dostatok podpisov, chce jej vyhovieť.
Aktuálne prebieha overovanie podpisov, na ktoré si mesto vybralo predĺženú lehotu 60 dní s tým, že ak bude petícia obsahovať dostatočný počet platných podpisov, zaradia ju do programu septembrového zasadnutia mestského zastupiteľstva.
Mesto, ktoré sa momentálne v dôsledku koronakrízy zmieta v nedostatku financií a očakáva výpadky príjmov vo výške približne 37 miliónov eur sa okrem absencie dotácií zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie tento rok musí popasovať aj s nižším počtom turistov.
Úver pre mesto
Na to, aby vyriešilo neveselú finančnú situáciu, sa pred mesiacom zaviazalo rámcovou úverovou zmluvou s ČSOB v sume 20 miliónov eur, s fixnou úrokovou sadzbou 0,25 percenta. Aktuálny úver len tesne pokryje potreby mesta a nie je vylúčené, že bude navyše potrebný aj krátkodobý preklenovací úver.
Podľa výhľadu na roky 2020 – 2024 stúpne dlh mesta na úroveň 48 percent v roku 2020 a na 52 percent v roku 2021. „Riziko prognózy je hlavne negatívne, predovšetkým v roku 2021, keď aktuálne prognózy Ministerstva financií SR aj Rady pre rozpočtovú zodpovednosť počítajú s vysokým ekonomickým rastom,“ uvádza magistrát.
Regulovaná prevádzka herní
Ak by prišlo k zákazu hazardu, mesto by sa ochudobnilo o ďalšie dva milióny eur ročne a zrejme by muselo pristúpiť k ďalším opatreniam, ako túto stratu vykryť. Tak, ako pri nedávnom vykrývaní chýbajúcich financií kvôli novele daňového zákona, sa na chýbajúcu sumu na chod mesta možno budú znova musieť poskladať obyvatelia mesta.
Herne, ako vyplýva z najnovšieho prieskumu, pritom nie sú v Bratislave obzvlášť pálčivou témou. V dôsledku krízy a trojmesačného výpadku tržieb navyše prišlo k zatvoreniu až troch štvrtín prevádzok, ktoré si na seba už nedokázali zarobiť a podmienky pre otváranie nových sa neustále sprísňujú.
„Tri mesiace sme mali zatvorené všetky prevádzky a bez pomoci štátu s odkladom zaplatenia miliónových poplatkov by neboli schopné prežiť viaceré ďalšie spoločnosti. Aj teraz je ich existencia v budúcom roku veľmi otázna,“ dodáva hovorkyňa AZAH Dominika Lukáčová. Na základe najnovšieho prieskumu sa tak núka otázka, či napokon obyvateľom Bratislavy nebude vadiť viac zatvorenie herní, než ich regulovaná prevádzka.