Hazard s hazardom: Aktivisti znova zbierajú podpisy za prohibíciu
Parlamentné voľby bude v Bratislave opäť sprevádzať snaha aktivistov zaviesť úplnú prohibíciu hazardu.
Pozreli sme sa na to, či je problém s hazardom naozaj taký vážny, že je z Bratislavy nutné spraviť jedinú európsku metropolu, kde by sa všetky herne a kasína plošne zakázali.
Za posledné štyri roky sa niekoľkokrát sprísňoval zákon o hazardných hrách a zakaždým priniesol výrazné a tvrdé obmedzenia herní. Rozšíril právomoci obcí a miest regulovať ho na svojom území – a to aj bez nutnosti organizovať petíciu.
Bratislava novú legislatívu aj reálne využila a prijala nariadenia, ktoré regulujú rozmiestnenie herní, vzdialenosti medzi nimi, vznik nových prevádzok a dokonca ich úplne zatvorili počas sviatkov.
Dostupnosť hazardu klesla až o dve tretiny, keďže prevádzkovanie automatov mimo herní, napr. v pohostinstvách, zákon zakázal. Konkrétne, z 358 prevádzok s výhernými automatmi v roku 2014 ich po piatich rokoch zostalo len 93, čo predstavuje pokles o 74%.
…
Text pokračuje nižšie
Oslovili sme obidve strany – organizátorov petície za zákaz hazardu z iniciatívy Zastavme hazard, aj Asociáciu zábavy a hier, ktorá združuje prevádzkovateľov kamenných herní po celom Slovensku.
Ich názory na celú problematiku sú diametrálne odlišné. Kým aktivisti proti hazardu tvrdia, že hovoríme o celospoločenskom probléme, ktorý ničí rodiny, dovádza ľudí na pokraj krachu a je nutné ho okamžite celoplošne zakázať, podnikatelia v tomto odvetví zábavného priemyslu tvrdia, že sa stále poukazuje len na tých niekoľko jednotlivcov, ktorí nepochopili, že hazard je v prvom rade o zábave.
„Už takmer 30 rokov pôsobíme v legálnom, prísne kontrolovanom a regulovanom odvetví zábavného priemyslu, ktorý nielen do štátneho rozpočtu, ale aj do rozpočtov miest a obcí po celom Slovensku prináša ročne milióny a milióny eur,“ hovorí Jana Kelementová, prezidentka Asociácie zábavy a hier (AZAH).
„Niektorí z našich priateľov či známych nedokázali vyhrať nad svojou závislosťou a ich príbeh sa skončil tragicky. Je načase trh s hazardnými hrami od základov zreformovať,“ hovorí zas Peter Beňa, ktorý poslal odpovede otázky Dnes24 smerované aktivistom proti hazardu.
Šéfka AZAH tvrdí, že sa rozumnej regulácii zo strany štátu a samosprávy nijako nebránia. Aj teraz sú vraj naklonení diskusii o ďalšom sprísnení pravidiel, druhá strana je však zásadne proti a opakovane žiada hazard plošne zakázať.
„Plne rešpektujeme všetky ustanovenia zákona, otváracie hodiny, legitimujeme každú osobu, ktorá vstúpi do herne. K hazardu sa tak nedostane nikto maloletý, ani nikto z tých, ktorí sú zapísaní na registri vylúčených hráčov,“ dodáva.
Ten slúži na ochranu najzraniteľnejších a aktuálne je v ňom zapísaných približne 100-tisíc ľudí. V praxi to znamená, že títo ľudia do herne nemôžu ani vkročiť. Povinne zo zákona sú zapísaní poberatelia dávok v hmotnej núdzi, sociálnych štipendií alebo patologickí hráči liečení zo závislosti.
„Preventívne sa do registra môže zapísať ktokoľvek – stačí vyplniť formulár, ktorý je dostupný na internete alebo v ľubovoľnej herni,“ informuje prezidentka AZAH.
Peter Beňa kontruje: „Zákaz vstupu do herne má zmysel v chudobných osadách na východe Slovenska, kde je vysoký počet poberateľov dávok v hmotnej núdzi. V Bratislave je register na mnohých hráčov prikrátky, pretože v ňom nemusia byť zapísaní.“
…
Text pokračuje nižšie
Je zákaz naozaj lepší, ako regulácia?
Aktivisti z iniciatívy Zastavme hazard žiadajú, aby mestá a obce získali právomoc regulovať všetky druhy hazardných hier na svojom území, čo zákon zatiaľ neumožňuje.
„Preto nemáme inú možnosť, len žiadať plošný zákaz. Zákaz je lepší, ako žiadna regulácia,“ dodal Beňa.
Hovorkyňa AZAH Dominika Lukáčová upozornila, že regulácia tu už je a je veľmi prísna aj v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami.
„Zároveň je pri pohľade do nedávnej minulosti jasné, že regulačné opatrenia štátu a samospráv v praxi aj reálne fungujú.“
Aktivisti tvrdia, že podpisom petície za zákaz hazardu pomôžete rodinám. Pri rozvodoch je ale alkohol (po nevere a stereotype) treťou najčastejšou príčinou rozpadu rodiny. Závislosť na hraní sa do tabuliek ani nedostala.
Za minulý rok hlásili lekári viac ako 23-tisíc pacientov s diagnózou alkoholizmu, gamblerov sa liečilo presne 639.
Odborníci varujú, že plošný zákaz legálneho podnikania môže spôsobiť rozmach čiernych herní, nelegálnych kvízomatov a mafie z krajín mimo Európskej únie či z východnej Ázie.
Zhodujú sa aj v ďalšom: Zákazom kamenných prevádzok sa hazard – v tom lepšom prípade – prenesie na internet. Reálne však mestá, v ktorých zaviedli prohibíciu, zaplavil čierny hazard.
„Situácia je už aj na Slovensku taká vážna, že štát v boji proti nelegálnym kvízomatom žiada Združenie miest a obcí o pomoc. Pri poslednej razii totiž odhalili až 800 nelegálnych prístrojov, ktoré sem dorazili z krajín mimo Európskej únie či z východnej Ázie,“ tvrdí Lukáčová.
Aktivisti sa ale čierneho biznisu neboja: „Posledné herne v Bratislave ukončia prevádzku v auguste 2024. Úrad pre reguláciu hazardných hier má 4,5 roka na to, aby sa na túto situáciu pripravil.“