V centre Bratislavy sa môžete pokochať výstavou umeleckého drotárstva. Predstaví sa takmer 40 umelcov
Veľkou prezentáciou umeleckého spracovania drotárskeho remesla je výstava Galéria drotaria v Justiho sieni na prízemí Primaciálneho paláca. V expozícii s podtitulom Tradícia a súčasnosť v drotárskej tvorbe takmer 40 umelcov prezentuje svoje diela z rôzne hrubého a farebného drôtu.
„Pred rokom sme tu mali premiéru. Teraz je o 50 percent väčšia výstava a sú tu nové veci. Spoločnosť Ferdinanda Martinenga podporuje umelecké remeslá ako naše spoločné európske kultúrne dedičstvo. Vybrali sme si drotárstvo, ktoré má skoro 300 rokov a je možno jediné pôvodné slovenské remeslo. Sme naň hrdí a z úžitkového drotárstva vzniklo umelecké,“ povedal na utorkovej vernisáž predseda spoločnosti Peter Kurhajec.
Zároveň dodal, že drotárske remeslo nemá nikde na svete takú dlhú a hlboko zakorenenú tradíciu ako na Slovensku. Na výstave je iba desatina diel, ktorými spoločnosť a autori disponujú.
Preto počas budúcoročného predsedníctva Slovenska v Európskej únii by chceli mať veľkú výstavu v Bruseli alebo Štrasburgu, čo by bola pekná prezentácia tohto pôvodného i umeleckého remesla.
„Kým mocipáni tohto rozporuplného sveta neraz používali drôt na to, aby z neho uplietli ploty oddeľujúce od seba rodiny, matky a ich deti, bratov a sestry i celé národy, slovenskí drotári ho využívajú na tvorbu užitočných vecí každodenného života a artefaktov, ktoré nám ho skrášľujú a robia kvalitnejší z praktickej stránky aj z estetického hľadiska. Naši drotárski majstri dokázali do obyčajného drôtu zapliesť aj kus svojej duše, srdca a lásky k človeku,“ charakterizuje ich tvorbu Kurhajec.
Máme byť na čo hrdí
Podľa vystavujúceho Ladislava Jurovatého mladšieho máme byť na čo hrdí, sme kolískou drotárstva. „Žiadne remeslo sa tak nedostalo do sveta ako drotárstvo. Naši predchodcovia ho šírili v mnohých krajinách. Veď napríklad v Amerike a Rusku bolo po 300 drotárskych dielní,“ pripomenul na otvorení výstavy pokračovateľ tohto remesla po významnom tvorcovi Ladislavovi Jurovatom.
Obaja majú vo výbere rôzne priestorové i závesné drôtené objekty a obrazy. Vyše dva metre vysoký a ešte širší drôtený dutý strom je obsadený veveričkami, rôznymi vtákmi, hmyzom a chrobákmi. Improvizovaný kurník s kohútmi a sliepkami vytvorili Dagmar Křížová, Magdaléna Rakytiaková, Anna Haviarová, Andrea Pašteková, Marta Koleková, Lucia Maňková i manželia Helena a Peter Suchí. Roh s morskými živočíchmi je zostavený z diel piatich autorov, viacerí sa prezentujú rôzne veľkými hrdličkami, koňmi a inými zvieratami. Na stene visí barometer i funkčné hodiny. ň
Prečítajte si tiež: Leto nepresedeli doma, priblížili sa svojim snom. Mladé talenty roztancovali divadelné dosky aj divácku myseľ
Tematickú pestrosť využitia drôtu potvrdzujú ďalšie vystavené objekty: veterný a vodný mlyn, studňa, dom, vzducholoď, svätá Barbora, Devínska vežička s dračicou Brunhildou, striga Etele a kocúr Ficko, lietajúci balón, ale i topánky, klobúk či Jánošík v skutočnej veľkosti. Šperkárske umenie z drôtu možno obdivovať v šiestich vitrínach. V ďalšej sú farebné motýle z tvorby nedávno zosnulej (29.3.2015) Marty Kožuchovej. Spojenie maľby s drôtom potvrdzuje obraz maliara Ondreja Zimku Drotárska krošňa Vladimíra Ferka.
Výstava potrvá do 6. septembra.
Foto: Ilustračné.