Starosta Vajnôr Ján Mrva odstúpi z čela bratislavského regionálneho združenia
Starosta bratislavských Vajnôr Ján Mrva je rozhodnutý odstúpiť z postu predsedu Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy. Svoje odstúpenie odôvodnil vysokou pracovnou zaneprázdnenosťou i faktom, že kandiduje v marcových parlamentných voľbách.
Vo svojom vyhlásení, ktorým o rezignácii na post informoval, Mrva poukázal na to, že rok 2015 sa niesol v „nebývalo vysokom pracovnom tempe“, počas ktorého sa samosprávy i RZ MČ BA venovali náročným témam ako elektronizácia samospráv, parkovacia politika, nakladanie s majetkom hlavného mesta či boj proti hazardu a zvýšenie efektívnosti výberu dane z nehnuteľností.
Poukázal tiež na špecifickú situáciu Bratislavy medzi slovenskými samosprávami, najmä na jej poddimenzované financovanie vzhľadom na úlohy, ktoré musí ako hlavné mesto napĺňať. Priznal, že jedným z dlhoročných problémov je aj nevyvážený vzťah medzi malými a väčšími mestskými časťami hlavného mesta.
„Obe strany majú pocit, že na seba doplácajú,“ skonštatoval Mrva, ktorý poukázal na nevyhnutnosť nového, spravodlivejšieho prerozdeľovania financií medzi hlavné mesto a mestské časti.
Mrva naznačil svoje odstúpenie na decembrovom zasadnutí bratislavského mestského zastupiteľstva. Súviselo to s diskusiou a rozdielnymi názormi na výšku tzv. solidarity, teda časti z podielu na dani z príjmov fyzických osôb a na dani z nehnuteľností, ktorej sa štyri veľké mestské časti Bratislavy (Petržalka, Ružinov, Staré Mesto, Nové Mesto) vzdávajú v prospech siedmich malých (Záhorská Bystrica, Lamač, Devín, Čunovo, Jarovce, Vajnory a Rusovce).
Doteraz bola táto solidarita na úrovni troch percent a na rok 2016 sa predbežne predpokladal príspevok vo výške 2 380 000 eur.
Nová výška solidarity
Po novom sa pri solidarite určila maximálna čiastka – 1 950 000 eur, ktorá sa prerozdelí medzi malé mestské časti. Mrva chcel strop vo výške 2 250 000 eur. Nepodarilo sa mu však presadiť ani to, aby na solidarite vo výške jedného alebo pol percenta participovalo aj mesto.
Nová výška solidarity vzišla pritom z modifikácie pôvodného návrhu, ktorý na novembrovom zasadnutí RZ MČ BA presadili veľké mestské časti. Solidarita mala byť podľa tohto prvého návrhu len vo výške 1,5 percenta, čo malé časti pokladali za likvidačné.
Nástupca Mrvu nie je známy, rozhodne sa o ňom až na samotnom zasadnutí regionálneho združenia, pravdepodobne 22. januára. „Počkám si až na rokovanie združenia,“ uviedol starosta Ružinova, teda jednej z veľkej mestských častí Bratislavy, Dušan Pekár. Martin Zaťovič, šéf samosprávy bratislavskej Dúbravky, ktorá patrí medzi stredne veľké mestské časti, takisto nechce o novom mene dopredu špekulovať. „Počul som o ambíciách dvoch starostov, ale výsledok je otázkou dohody členov združenia,“ dodal k téme Peter Šramko, starosta Lamača, katastrálne najmenšej mestskej časti hlavného mesta.
Napriek zdržanlivým komentárom sa už v decembri začalo hovoriť o tom, že novým predsedom RZ by mal byť starosta Vrakune Martin Kuruc.
Ten uviedol, že ho nikto oficiálne neoslovil, priznal však, že sa o tejto téme už s Jánom Mrvom nezáväzne bavil a prípadnému zvoleniu by sa nebránil. „Ak ma navrhnú a prejdem voľbou, rád to prijmem,“ uviedol Kuruc.
Ján Mrva bol na čele RZ od polovice januára 2015. Regionálne združenie mestských častí hl. mesta SR Bratislavy je jedným zo 60 regionálnych združení Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).
Prečítajte si tiež: Ako hodnotia starostovia bratislavských mestských častí uplynulý rok? Pozrite sa, čo sa v jednotlivých mestských častiach podarilo